Ľubomír Andrassy — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť maximálne efektívny, ale verím, že budem aj účinný, a tá účinnosť sa prejaví v tom, že plénum Národnej rady podporí tento zákon a pôjde tento zákon do druhého čítania a ak budú mať poslanci pocit, že je možné ešte do tohto zákona niečo vložiť, aby sme posilnili zodpovednosť štátu, zodpovednosť samospráv za dodávky pitnej vody, za rozvoj vodárenskej infraštruktúry, tak si myslím, že parlament urobí len dobre, a aj vďaka tomu, že sme my ponúkli či už vláde, ministerstvu, alebo aj parlamentu odporúčania. Mňa teší, že téma voda, zásobovanie obyvateľov pitnej vody, či rozvoj a modernizácia vodárenskej infraštruktúry je témou dňa, že táto téma sa stala dôležitou nielen pre parlament, pre poslancov, ale že o tejto téme rokovala aj vláda za mojej účasti. My sa téme vodárenského segmentu venujeme od roku 2020. Vykonali sme niekoľko účelových, tematických kontrol a napríklad aj na základe našich záverov, odporúčaní bol v roku 2021 zmenený zákon a zákonom sa jednoznačne povedalo, že vlastniť akcie vo vodárenskej spoločnosti môže len obec alebo mesto. Predtým to tak nebolo, a preto sú niektoré vodárenské spoločnosti, kde vodárenská spoločnosť je vlastníkom akcií, ale máme šikovný manažment niektorých vodárenských spoločností, ktorí prišli na to, ako aj túto jednoznačnú legislatívnu pozíciu môžu obísť a vymysleli projekt, ktorým vymieňajú akcie na určitý čas za dlhopisy, a takýmto spôsobom strácajú tí, ktorí dostali majetok štátu bezodplatne. Teda tú kritickú infraštruktúru vodárenskú, kanalizačnú dostali obce a mestá na začiatku tohto tisícročia do správy, do vlastníctva, aby sa o ňu starali, rozvíjali, nie aby sa zodpovednosti za starostlivosť a rozvoj zbavovali tým, že vymenia dlhopisy za akcie, a že získajú 5- alebo 10-tisíc eur na to, aby podporovali prevádzku ľadovej plochy, alebo aby podporovali modernizáciu obecného rozhlasu. Druhá dôležitá kontrola, ktorá bola zameraná na plnenie opatrení, ktoré sme my ponúkli či už štátnym inštitúciám, alebo kontrolovaným vodárenským spoločnostiam, bola realizovaná v minulom roku. Preverili sme na follow-up audite štyri vodárenské spoločnosti, ale zároveň sme preverovali aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pretože jeden z problémov, ktorý sme identifikovali, súvisí s reguláciou ceny vodného a stočného. Ak sa zásadne neurobí zmena aj v pohľade na reguláciu toho najcennejšieho, čo máme, a to je pitná voda vo vodovodnom kohútiku či už v domácnosti, alebo ako hovoril pán minister, v škole, v zdravotníckom zariadení, tak sa nepohneme dopredu. Práve cez cenu, cez rozumnú reguláciu vodného a stočného môžeme pomôcť akcionárom, teda samosprávam, môžu manažmenty vodárenských spoločností zabezpečiť nielen opravu a údržbu existujúcej infraštruktúry, ale vedia vytvoriť aj balík finančných prostriedkov na co-financovanie projektov, ktoré súvisia s rozširovaním existujúcej vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, kde zásadným spôsobom spoločnostiam vodárenským, teda samosprávam, obciam a mestám pomáha štát či už z eurofondových možností, alebo z možností štátu. Ja oceňujem, že táto téma je na tejto pôde aj prostredníctvom rezortu životného prostredia, že sa o tejto téme diskutovalo aj na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady. To, že uznesenie nebolo prijaté, ktoré predkladali poslanci, to ešte neznamená, že plénum Národnej rady neakceptovalo to, že táto téma je významná. Je významná preto, lebo hovoríme o kritickej infraštruktúre štátu, a voda, prístup k vode je to podstatné, čo zabezpečuje život v jednotlivých obciach a regiónoch Slovenska. Chcem zdôrazniť, že predložená novela je výsledkom možného, čo sme vedeli aj my ponúknuť rezortu životného prostredia, čo vedeli dostať na papier legislatívci z tohto ministerstva aj v spolupráci s inými rezortmi. Riešia sa tie najvypuklejšie problémy, ale nerieši sa úplne všetko, pretože je potrebný multirezortný prístup, potrebujeme aj prístup rezortu hospodárstva. Ak hovoríme o regulácii, potrebujeme aj prístup rezortu ministerstva vnútra, pretože tie prieťahy, ktoré sú pri správnych konaniach, ktoré súvisia s vydávaním povolení, tie dostávajú mnohé samosprávy do komplikácií a asi najvážnejší problém je problém, o ktorom hovoril aj pán minister Taraba, to je dnes nastavený systém verejného obstarávania. My vieme vyčleniť z európskych fondov milióny eur na rozvoj vodárenskej infraštruktúry. Mal som niekoľko sedení s vodárenskými spoločnosťami, stretol som sa s predstaviteľmi MIRRI, aby sme riešili alarmujúcu situáciu, kde máme na stole viac ako pol miliardy eur. A vodárenské spoločnosti nevedia tieto prostriedky využiť, pretože zákon o obstarávaní, proces, ktorý súvisí s obstarávaním je tak komplikovaný, že samosprávy nechcú ísť do rizika, že raz príde štát a štát povie, že máte 25, 50 alebo 100 % korekciu. Ak dáme korekciu na 50 miliónov, minimálne 25 alebo 50 %, to znamená, že zničíme vodárenskú spoločnosť, ktorej akcionárom, ktorej vlastníkom sú korporácie verejného práva, teda obce a mestá. V kontexte toho chcem upriamiť vašu pozornosť, že modernizačný dlh z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu sa dostal nad úroveň 10 miliárd eur, a tento modernizačný dlh nedokážu riešiť ani akcionári, ani vodárenské spoločnosti. Musí štát aj prostredníctvom rezortu životného prostredia s využitím európskej finančnej pomoci nastaviť pravidlá, ako vieme podporiť budovanie čističiek, rozvoj vodárenskej kanalizačnej infraštruktúry, ale vodárenské spoločnosti sa nemôžu tváriť, že to, čo zainvestoval štát do verejného, do tohto majetku, do kritickej infraštruktúry, že to sa štátu netýka, a štát nad tým nemá mať žiadnu kontrolu. Chceli sme, aby kontrolu nad tým mali obce a mestá, ukazuje sa, že obciam a mestám je lepšie získať z výnosov, z dividend 5-tisíc, 10-tisíc, a ako niesť zodpovednosť za to, či vodárenská spoločnosť zabezpečí udržateľný rozvoj infraštruktúry a jej rozvoj, alebo nie. Druhá veľmi dôležitá poznámka je to, že štát v roku 2002 previedol majetok na obce a mestá, respektíve na vodárenské spoločnosti bezodplatne. Tento majetok je bez pochyby verejným majetkom a nie je možné, aby vodárenské spoločnosti pristupovali k tomuto majetku, že to je majetok ich a štát nemá čo do toho povedať. Vodárenská spoločnosť nemôže byť považovaná za súkromnú právnickú osobu, ktorej nemôže štát, samospráva, akcionár nič nadiktovať, je potrebné, aby sa posilnili kompetencie štátnych inštitúcií, kompetencie možno aj okresných úradov pri vykonávaní kontroly a pri vymáhaní zistení, ktoré sú identifikované v rámci kontrolných aktivít jednotlivých štátnych kontrolných inštitúcií. Jednoznačne postoj NKÚ je taký, že vodárenská spoločnosť na 100 % pôsobí vo verejnom záujme, a keďže pôsobí vo verejnom záujme, musia na túto spoločnosť platiť tie najprísnejšie kritériá. A ja veľmi vítam, že pán minister dáva zákon, ktorý jasne hovorí o tom, že finančné prostriedky, ktoré platia občania prostredníctvom vodného a stočného, majú byť primárne použité na rozvoj tejto infraštruktúry, na jej funkčnosť, pretože dnes sme na základe auditov v situácii, že vodárenské spoločnosti niektoré si urobili na týchto financiách biznis a posúvajú peniaze na rôzne kultúrne, športové, spoločenské podujatia a kupujú si starostov, primátorov na schvaľovanie nezmyslov na valných zhromaždeniach. Posledná poznámka súvisí s tým, čo som už predtým povedal, ak chceme mať udržateľnosť, zdravé financovanie vodárenskej infraštruktúry, ale aj jej rozvoj, je potrebné vstúpiť aj do procesov regulácie. Ak si vezmeme, aká je cena vodného a stočného, ak hovoríme o kubickým metroch pitnej vody, tak hovoríme o smiešnych centových položkách, ktoré určite zásadným spôsobom nevplývajú na kvalitu života občana z hľadiska finančnej záťaže, ale podstatným spôsobom vplývajú na kvalitu života tých, ktorí nemajú k domu do ich dediny privedený vodovod a musia kupovať pitnú vodu v nákupných centrách, v obchodných centrách a musia si pitnú vodu ťahať domov či už na bicykli, alebo vďaka osobnému autu. Dámy a páni, myslím si, že táto novela len vytvára predpoklad pre ďalšiu diskusiu, reaguje na tie najvážnejšie zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, že niekto verejný záujem dal do rovnítka biznis záujem, že samosprávy, ktoré majú zodpovednosť, sa tejto zodpovednosti pod rúškom finančných prostriedkov na ich iný rozvoj, vzdávajú tejto zodpovednosti, a myslím si, že štát je povinný na to zareagovať a reaguje tým najlepším spôsobom, zmenou legislatívy. Preto verím, že podporíte tento zákon do druhého čítania. Prišiel som na rokovanie pléna preto, lebo to považujeme za jednu z podstatných rizík fungovania tejto krajiny nielen v bežnom živote, ale najmä v mimoriadnych situáciách, pretože hovoríme o podstatnej infraštruktúre, kritickej infraštruktúre štátu. Verím, pán podpredseda, že som dodržal aj pravidlo efektívnosti, aj účelnosti môjho vystúpenia. Ďakujem vám veľmi pekne.