Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 30. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak sme tu pri zbytočnom bode, pri ktorom sme tu ani nemuseli byť, keby sme si odpustili teda celé to vaše teátro, čo sme si tu prežili minulý rok, čo sme si tu prežili pri rôznych skrátených legislatívnych konaniach, a je nutné na úvod povedať, že toto skrátené legislatívne konanie, keď sa pozriem na tie materiálne, tú materiálnu podstatu toho, že či to SLK-čko máme vôbec tu mať alebo nemáme mať. Tak áno, uznám vám, že, samozrejme, sú ohrozené, je ohrozený prístup k zdravotnej starostlivosti, hospodárske škody tu hrozia, áno, z toho pohľadu by sme, samozrejme, to SLK-čko tu mali mať. Ale treba sa na to pozrieť trošku aj hlbšie, že kto to spôsobil a z akého dôvodu to spôsobil. No spôsobili ste si to sami. Pretože mali sme tu minulý rok tú vašu slávnu konsolidáciu, a ktorá tak veľmi rýchlo prebiehala, ktorú ste tu tiež tlačili, a vtedy už sme vás upozorňovali, bol tam ten prvotný návrh, ak si to pamätáte, bez tých širších konzultácií, vtedy ste nekonzultovali odbory, vtedy ste vlastne len narýchlo to pretlačili parlamentom, vtedy sme sa dozvedeli, že chcete šetriť na raste platov lekárov, ale vtedy aj ostatného zdravotníckeho personálu a už vtedy sme vám hovorili, že tento návrh je úplná hlúposť, pretože v čase, keď nám tu chýbajú tisícky lekárov, tisícky zdravotníckeho personálu, tak vy sa rozhodnete šetriť a ešte aj prehlbovať tú personálnu krízu a že ak tento zákon schválime, tak ešte viac budete tých lekárov vyháňať za hranice. Už aj odborári vám to vlastne dneska hovoria, že ten platový automat môžme mať naňho hocijaké názory, niekto s nim môže súhlasiť, niekto nemusí súhlasiť, niekto by ho chcel trošku pomeniť, ale pravda je taká, že prinieslo vám to takmer tisícku lekárov, tisícku sestier do nemocníc, čiže nejaký stabilizačný prvok to má. No a v čase, keď nám ešte stále chýbajú tisícky tých lekárov, tak vy ste sa rozhodli, že ich zosekáte a chcete šetriť nejakých 200-250 mil., to tuším bolo, vtedy už sme vás na to upozorňovali. No a čo sa stalo? Stalo sa to, že keď ste to prijali, tak, samozrejme, začali rôzne nátlakové akcie, porušili ste dohodu, tak sa ani nedivím, že zdravotníci začali protestovať, potom sme sa tu stretli ešte niekoľkokrát. Niekoľkokrát ste ten zákon opravovali. Stretli sme sa tu napríklad pri tom, ako ste ten automat postupne vrátili teda sestrám, záchranárom, postupne sme sa tu stretli napríklad na to, že keď ste sa nedohodli s tými samotnými lekármi, tak že ich budeme teda kriminalizovať a že tu budú hrozby, hrozby väzenia. No a dneska tu stojíme teda, stojíme tu po zbytočných týchto krokoch a dneska tu ideme opravovať niečo už tretíkrát, čo ste absolútne nemuseli spôsobiť a mali ste aj niekoľko šancí na tú opravu. Zbytočne ste to nechali zájsť ďaleko, pretože keby ste sa vtedy dohodli na tých platoch s tým personálom, tak by sme nedopadli tak, že ešte tu musíme prijímať oveľa viac zákonov s oveľa väčšími dopadmi, ktoré nemáte poriadne vyčíslené, nevieme, čo spôsobia v tom sektore. Čiže vrátili sme sa, v tom kolečku sme sa vrátili naspäť, kde ste začínali pred tou konsolidáciou, a dovolím si povedať, že sme sa vrátili ešte naspäť a ešte si to možno vypýta viac nákladov. Čiže je to úplne zbytočné niečo, čo ste si spôsobili, a naozaj možno by sa oplatilo niekedy na takej akože odbornejšej úrovni počúvať aj niektorých ľudí, ktorí sa vám to snažia ako kebyže vecne poradiť, čo to môže spôsobiť. Keď sa pozrieme aj na tie vyjadrenia, ktoré tu napríklad mal minulý rok premiér, rozprával o tom, že to nie je teda premiérskou témou, aj to je práve ako kebyže dôsledkom toho, čo potom robíte ďalšie tie kroky. Keď zdravotníctvo nie je premiérskou témou, tak, samozrejme, vláda sa rozhodla na čele s premiérom, že asi teda ide šetriť na zdravotníctve a to bola tá prvotná chyba. Prvotná chyba je možno to, že treba sa začať venovať tomu zdravotníctvu prioritne ako premiérskej téme, možno to potom bude odrážať aj vaše rozpočtové priority a možno by sa vám potom následne takéto niečo nestalo. Ja už som to teda spomenul, samozrejme chápem, že idete naprávať problém, ktorý ste spôsobili a musíte ho teda vyriešiť, aj keď ten deadline máme ešte do 25. Tuším máte zazmluvnené, teda s lekármi máte dohodu, že do 25. to musíte, 28., do konca mesiaca, ale tu je aj tá moja ďalšia výtka. Máte ešte čas, vieme o tomto probléme od decembra, že ho je treba riešiť, vieme ho už dokonca dlhšie, pretože už od novembra, alebo odkedy tie protesty tu máme a oni to požadujú naspäť, máme tu čerstvú skúsenosť s veľkým zákonom, kde mimochodom boli aj tie eRecepty, kde sa obchádzal, urobili sa rýchle pozmeňováky, robilo sa to narýchlo, obchádzalo sa medzirezortné pripomienkové konanie a vy ste sa dokonca ani z tejto situácie nepoučili. Opätovne robíme veci na poslednú chvíľu, robíme ich bez pripomienkového konania, ja som to spomínal aj na samotnom výbore. Keby ste aspoň ukázali trošku mieru poučenia, napríklad máme tu taký inštitút že skráteného medzirezortného pripomienkového konania, ktoré trvá tuším deväť pracovných dní. Na to sme mali priestor, ešte dokonca aj keby ste to dneska nedali do parlamentu, toto je mimoriadna schôdza, toto nie je riadna schôdza, keby ste to chceli tlačiť tým skráteným legislatívnym konaním, keby ste chceli ale aj k tomu urobiť napríklad skrátené konzultácie medzirezortné pripomienkové konanie tých deväť dní, stále by ste v tejto chvíli na to mali čas. Stále by sme to mohli urobiť do konca mesiaca. Už vieme, že nám protestuje zvyšok sektora, ktorý hovorí, že tie požiadavky alebo tie finančné vyčíslenia, ktoré tu máte, oni nevidia reálne. Napríklad ozývajú sa ambulancie, ktoré opäť hovoria, že keď ideme niečo pridávať zase nemocniciam, tie náklady sa nám automaticky ukážu aj v tých ambulanciách. Rozpočty sa vždy takto tvoria. Keď pridávame niečo nemocniciam, napríklad na platovom automate, ambulancie z toho síce nemajú garantované z rozpočtu alebo zo zákona, tak ale pridáme aj tým ambulanciám, aby sa navzájom nekanibalizovali, aby neodchádzali tí lekári z ambulancií do nemocníc a naopak. Tak to funguje všade. A teraz vlastne vy zase opäť idete nejak ustupovať nemocniciam, ale zase tie rozpočtové požiadavky prídu od tých ambulancií. Zároveň si dovolím tvrdiť, že keď sa pozrieme na tie, ja sa tomu budem venovať aj neskôr, že keď sa pozrieme aj na tie vyčíslenia tie finančné, ktoré máme vo vnútri, vy rátate s mnohými úsporami, s takými úsporami, ktoré sa v tejto republike nikdy nedokázali naplniť. A to ja si dovolím tvrdiť, že v časoch tých najväčšej vaty, keď sme tu mali tetu Anku, maséra Kostku, piešťanské cétečká a podobne, vtedy ste vy dokázali za smeráckych vlád šetriť okolo sto miliónov. To boli, to boli tie najväčšie, to boli tie najväčšie, tie Klondike v zdravotníctve, vám sa darilo sto miliónov šetriť v zdravotníctve. Vy tu teraz prichádzate, že chcete ušetriť takmer dvesto miliónov, takmer dvesto miliónov. My už teraz vieme, že tie úspory, ktoré tam hovoríte, sú absolútne nereálne. Čiže tie opatrenia, s ktorými vy prichádzate, vieme, že pravdepodobne nedosiahnete z tých úspor, vy dokonca v tej doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy dokonca tvrdíte, že ten zákon začne dokonca sporiť neskôr peniaze a dokonca tam ani nenavyšujete, konkrétne tam neuvádzate, keď sa pozriete do tej doložky samotnej, vy tam konkrétne ani nerozvádzate nejak nabližšie tie samotné úspory, akurát teda si my odhadujeme, že to bude vo výške tých dvesto miliónov. Tak ja vám teraz hovorím, že to je absolútne nereálne a ten rozpočet budete musieť dolievať a zároveň vieme, že keď ho musíte dolievať, tak už poznáme vyjadrenia ministra Kamenického, ministra financií, ktorý hovorí, že už nedá ani euro navyše do zdravotníctva. Tak ja sa naozaj pýtam, že všetky tieto veci my nevieme ani ich dopady, to sú naozaj, že my ideme dať veci do zákona, čo sa týka personálnych normatívov, čo nevieme, aký bude mať dopad na tie samotné nemocnice, keby ich mali naozaj dodržiavať naplno, tak tu potrebujeme množstvo nového personálu, potrebujeme tu množstvo peňazí, tie peniaze nie sú až taký problém ako zohnatie (správne zohnanie, pozn. red.) toho personálu, my nevieme, ako sa ten sektor samotný zachová a tým, že ideme skráteným legislatívnym konaním, tak ešte zvyšujeme tú nestabilitu, že ten sektor sa k tomu nemôže riadne vyjadriť. Čiže podľa mňa si sami spôsobujete ďalší problém a ja som, ja som podobne aj pri tých samotných eReceptoch, keď ste tu mali ten veľký zákon, takto stál v pléne a ja už sa tak cítim, akože také déja vu zažívam, každomesačne sa to opakuje, a vtedy som vám presne hovoril, problém je zase vo forme, idete rýchlo, obchádzate pripomienkové konania, nie sú riadne vyčíslené peniaze, dávate tu rôzne prílepky, sektor vám protestuje, chodia tu listy poslancov, ktorí vás na to upozorňujú. Samozrejme my si to tu opozícia povieme a potom sa tu stretneme zase o mesiac, o dva, že zistíme, že nejaký problém vznikol a tieto problémy sú absolútne zbytočné, pretože vy by ste im mohli predchádzať. Premiér hovoril, samotný premiér, aj vy to máte v programovom vyhlásení napísané, aj tento zákona sa volá, že chcete zaviesť sociálny zmier v tom zdravotníctve, tak ja vám poradím. Ten sociálny zmier, keď chcete naozaj začať so sociálnym zmierom v zdravotníctve, začnite tým, že tu nebudete robiť takýto chaos, že nebudete predkladať tie zákony narýchlo, bez riadneho vyčíslenia, bez konzultácie so sektorom, nebudete tu dávať prílepky, nebudete možno konsolidovať na úkor samotného zdravotníctva a potom nebudeme mať také rozbroje v tom zdravotníctve, aké máme, a možno potom aj pán minister, ale aj zvyšok vlády by mohli venovať čas oveľa zmysluplnejším veciam a nieže sa tu musíme každý druhý mesiac stretávať pri nejakom skrátenom legislatívnom konaní na zdravotníctve a my vlastne opravujeme stále niečo dookola a nejak to meníme. Takto to nemôže fungovať. Čiže môj apel je na to, že máme čas, máme čas ešte do konca februára. Ak chceme trošku zlepšiť kvalitu toho legislatívneho procesu, tak využite aspoň to skrátené pripomienkové konanie, nechajte vyjadriť sa ten zvyšok sektora, pretože my síce vidíme v tej doložke vplyvov, že má to, má to nejaké vplyvy, ja si myslím, že tie vplyvy sú nereálne práve kvôli tým úsporám a práve kvôli tomu, že sú podhodnotené, zároveň sú podľa mňa aj nadhodnotené tie opatrenia, ktoré majú prísť, čo sa týka auditu a podobne, realita je vždy trošku odlišnejšia, trošku komplikovanejšia, a namiesto toho, aby sme mali nejaký problém, tak predíďme mu a trošku kultivujme tú diskusiu. Myslím si, že tá kultivácia tej diskusie, ten pokoj, to vysvetľovanie ľuďom, konzultácia s ambulantom, s odbornými združeniami môže práve pomôcť v tom sociálnom zmieri, nie to, že do zákona napíšete, že idete zavádzať sociálny zmier, tomu sociálnemu zmieru pomôžu tie skutky, máme čas do konca mesiaca. Máme tu napr. inštitút skráteného medzirezortného pripomienkového konania, kde by sme mohli vychytať množstvo tých vecí, stále máte na to čas tri-štyri týždne, takže ja vás vyzývam, že poďme touto cestou a nie zase niečo narýchlo, poučme sa z tých, z tých problémov, ktoré sme tu už mali. No a nejdem do tej obsahovej stránky zákona, ja ďakujem za pozornosť, k tej obsahovej stránke zákona sa trošku vyjadrím aj v samotnej rozprave k zákonu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.