Jozef Pročko — faktická poznámka, 23. schôdza

Aký je to otec, ktorý rozpráva deťom, že deti, musíme šetriť a otec toho, otec tým deťom z toho taniera vyžerie všetko, ešte si z hrnca zobere na tanier a dá si ho viacej. A potom jeho deti rozprávajú, no však ale náš ocko si zaslúži, ale veď prídete vy, budete náš druhý ocko, vy si ten plat znížite, ale náš ocko si zaslúži. To je neskutočné. Ja v živote by som, v živote by som chcel vidieť jedného zo smerohlasáckych a esenesáckych poslancov, ktorí by išli za 1 300 eur do parlamentu. Samozrejme, že veľa ľudí tu vie vyžiť a ja tiež ako naozaj keď som prišiel sem, tak nie je to, nie je to o tom, že si niekto prilepšil. Ja som išiel naozaj do nekomfortnej situácie a okrem toho ešte musím počúvať rôzne klamstvá a bludy. Naozaj. A to je, ale to je vedľajšie. Ja len chcem povedať, že v čase, keď ideme šetriť, v čase, keď máme naozaj za otca človeka, ktorý si aj uhne, ešte aj na tom alkohole bude musieť zarábať, tak tento otec národa ožratý si sám sebe určí plat, vyšší plat a namiesto toho, aby povedal, veď viete čo, ja budem otec, ktorý bude príkladom, dám, aby videli všetky tie deti, že to chcem s tým, s tou mojou rodinou dobre, tak každému, každému dám rovnako.Nie. Nenažraný otec sám sebe pridá a deti hladujú. Ak je toto normálne, tak potom, a ešte to keď niekto povie, že no veď tak vy prídete potom a potom si tie platy znížite, vy si ich znížite. Vieš, Julko, môžem ti hovoriť Julko? Lebo minule ma chceli za to vyviesť, keď som povedal Lacko. Julko, máme tu naozaj otca rodiny, ktorý nám vyžiera z taniera.