Jozef Pročko — faktická poznámka, 23. schôdza

Toto sa volá whataboutizmus, čo ste predviedli, whataboutizmus a to v Rusku učia. Ja som ako trinásťročný začal robiť na družstve. Čo vy o mne viete, pán Hazucha? Štrnásťročný som išiel do lesa robiť, pätnásť-šestnásťročný som robil v Potri, sedemnásť-osemnásťročný som opäť robil na družstve. Od svojich osemnástich rokov sa živím sám. Ja si žijem na vysokej nohe, všetko, čo mám, nemám vďaka komunizmu, ktorý, ktorý socialistom, ktorí aj tam kradli, kradli, pretože kto nekradol, okrádal svoju rodinu. Vy ste tu vymenovali všetky tie veci, ktoré, ktoré naozaj ako, jasné, že ako iskričky, veď to bol taký populizmus celý ten socializmus, také populistické veci robili, jasné. V štyridsiatom ôsmom rozkradli komunisti, rozkradli a ukradli súkromný majetok a z toho majetku sa stavalo, z toho majetku boli fabriky, samozrejme, ale z ukradnutého. To nemali komunisti, to ukradli, ukradli. No a keďže komunisti kradli, kradli, kradli a do tej špajze nedávali, tak tá špajza sa zrútila. A kde, keď ktokoľvek, ktokoľvek sa opovážil povedať niečo, že vy kradnete, veď vy ste, toto nie je sloboda, my tu máme spievať Znie pieseň slávna, vznešená, veď my chceme spievať svoje piesne, ktoré chceme my! Som rád, pán Hazucha, že ste sa ozvali, ale naozaj taký whataboutizmus, čo ste predviedli, ačohentizmus sa to volá, namiesto toho, čo, aby ste porozprávali o tých ľuďoch, čo trpeli, ste rozprávali o iskričkách, ktoré, a táboroch, ktoré mali. A to, že na niekoho tu strieľali, úha, ale prečo? Čo myslíte? Ale ja by som bol veľmi rád, keby sa tá streľba vyšetrila. Budem rád, pán Hazucha, keď budete tiež za to a prispejete k tomu, aby sa to vyšetrilo všetko. Ako? Kto? A prečo?