Ivan Hazucha — faktická poznámka, 23. schôdza

Ďakujem pekne. No, pán Pročko, nebojím sa povedať svoj názor. Len také postrehy na vaše, na vaše vystúpenie. Áno, v komunistických režimoch tlieskajú ľudia rečiam politikov, u nás momentálne na Slovensku v demokracii, keď ohovárajú a huckajú, tak sa strieľajú. Mimochodom bol som na vojne presne v PTP, preto som to tak dobre vedel, len už sa to tak nevolalo, bolo cestné stavebné vojsko. Asi preto, že som bol veriaci, mal som všetky sviatosti, tak sa mi ušla taká pocta. Nebol som iskrička, čo nerobím z toho tragédiu, ale ako decku to bolo dosť traumatizujúce, keď všetky deti boli iskričky a ja som nebol. Pionierom som už potom bol. V každom režime je určité veci aj pozitívne, aj v tom boli pozitívne za socializmu. Ľudia, ktorí sa narodili v chudobnej rodine vplyvom feudalizmu a kapitalizmu a potom prišiel socializmus, pre nich určite nebol lepší a spravodlivejší systém ako bol socializmus, pre tých ľudí a nebolo ich málo. Taktiež napríklad pozitíva. Ženy odchádzali na dôchodok v päťdesiattrojke- päťdesiatpäťke, mohli pomáhať deťom s ich deťmi, čiže s vnúčatami. Teraz nemá kto pomáhať deťom, lebo musia chodiť do šesťdesiatpäťky. Výdobytok kapitalizmu. Nie demokracie, kapitalizmu. Napríklad tábor pre deti bol vtedy na tri týždne za 140 korún. Takmer všetci sme chodili do táborov, cez prázdniny bolo o nás postarané, boli sme pod dozorom a kadečomu sme sa naučili. To bola pomoc. Teraz koľko ľudí, obyčajných ľudí, pán Pročko, vy si asi žijete celý život na pomerne vysokej nohe, ale ľudia žijú aj s obyčajnými platmi, tak tesne nad, nad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)