Anna Záborská — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, je mi cťou, že z tohto miesta môžem hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. Nedávno sme si pripomenuli 35. výročie Novembra ’89. Rozprávame však aj o tom, čo tejto udalosti predchádzalo. Rada by som vás požiadala o podporenie novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch, ktoré predkladáme spolu s pánom poslancom Vašečkom z Kresťanskej únie. Hovoríme o udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore, no s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu dôrazne a nahlas pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo jasný, silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu. Spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby Deň zápasu za ľudské práva sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia. Význam tzv. Bratislavského Veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska slovami:„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“ Toľko citát. Z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť, a vždy sa za ňu oplatí bojovať už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery helsinského Záverečného aktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej Madridskej konferencie z roku ’83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie. Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať – 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo. Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí. Verím, že náš návrh, aby sa 25. marec, deň výročia Sviečkovej manifestácie stal štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno, podporíte. Ďakujem pekne.