Jozef Hajko — faktická poznámka, 23. schôdza

Vítam tento návrh zákona, pretože z hľadiska ekonomického považujeme hazard za negatívnu externalitu. To znamená, to je konanie, ktoré je nejakým spôsobom negatívne, vplýva na spoločnosť a v tom prípade spoločnosť má niekoľko nástrojov alebo viacero nástrojov, ktorými môže takéto, takéto konanie buď regulovať alebo limitovať, alebo, alebo jednoducho obmedziť. Prístup k reklame pre hazardné spoločnosti je jeden zo spôsobov, ako môže spoločnosť využívanie hazardných hier a zapájanie do týchto hier, akým to môže regulovať. Tak ako si povedal, kolega Marián Čaučík, tak sú štáty, ktoré napríklad vyslovene zakazujú, zakazujú reklamu v určitých hodinách alebo zakazujú vystupovanie športových osobností v hazardných spoločnostiach, u nás to tak neplatí. Štát má takýmto spôsobom aj právo, aby zasahoval do tejto oblasti. Druhá vec je, že máme tu samoregulačný orgán, ktorým je Rada pre reklamu, skutočne tá rada môže, môže vyhodnocovať niektorú reklamu ako klamlivú, v tom prípade môže aj odporúčať štátu, aby prijal nejaké opatrenia. Žiaľ, ako sledujem činnosť tejto Rady pre reklamu, tak si nevšíma také veci, že niektoré tie lotériové spoločnosti ponúkajú, ponúkajú alebo lákajú hráčov tým spôsobom, že neprehráš, zaplatíme ti prvú, prvú platbu a tak ďalej, to je vyslovene navádzajúce a zavádzajúce, aby toho hráča jednoducho získali a potom aby ten hráč tam pôsobil ďalej a prehrával. Jedným z opatrení ďalším, ktorým sa dá regulovať hazard, je odvod z hazardných hier, takže aj v tejto oblasti určite je ešte veľa priestoru, aby sa hazard reguloval.