Jozef Pročko — faktická poznámka, 23. schôdza

Ďakujem, Michal. Podpisujem každé jedno slovo, čo si povedal a takisto súhlasím s každým jedným slovom, ktoré tu v sále zaznievajú od mojich opozičných kolegov a to je celkovo naozaj aj o tom, ako ovládli RTVS, ako dali trestným zákonom amnestiu zločincom, ako Špeciálnu prokuratúru zrušili a vlastne oni už nebudú vyšetrovaní. Ako konsolidujú miliardy a Kaliňák ide miliardy míňať na kšefty, ako dávajú doživotné renty za služby, ako každý deň sa dozvedáme o kšeftoch. Fantastické, ako naozaj podpisujem to, milí kolegovia. Ale potom nechápem, ja naozaj nechápem, keď tu vám nakladajú koaliční poslanci alebo nám nakladajú, dehonestujú nás a vyťahujú rôzne kauzy a urážajú naše rodiny neskutočným spôsobom, ja nerozumiem tomu, keď vidím v zákulisí niektorých mojich kolegov, nebudem ich menovať, ako normálne s týmito ľuďmi, s týmito, o ktorých rozprávame a vy rozprávate, aj ty si, Miško, rozprával, že sú to zločinci, tak s tými zločincami kávičkujú, bavia sa pekne ako s najlepšími kamarátmi a mne to príde také zvláštne, také, tu v sále sú to zločinci a vzadu sú to príjemní, milí ľudia, kamaráti, no tak trošku kšeftuje, trošičku ide predať nejaké zbrane za miliardu, no tak ale pekne sa s ním porozprávam, podám mu ruku, aj pusinku mu dám alebo dám im pusinku tým ostatným. Tomuto ja nerozumiem. Nehovorím o tebe, Michal, ale hovorím o ľuďoch, ktorí naozaj so zločincami, o zločincoch rozprávajú, že sú zločinci a potom vzadu s tými zločincami sa smejú. Ja neviem, kde je divadlo, či tam vzadu, alebo tu. Ale podpisujem, Mišo, každé jedno tvoje slovo.