Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda začnem tak hneď zhurta do toho a, a povedzme si, že prečo tu stojíme. No tak vraciate platy niektorým zdravotníkom na tie úrovne, na ktorej boli pred konsolidáciou, a je to, úplne zbytočne tu stojíme, pretože na toto sme už raz debatu v tomto parlamente mali a sme hovorili, upozorňovali sme vás na to, že, že tento krok v časoch, keď tu máme veľkú personálnu krízu, tie odhady hovoria niečo od 8- do 14-tisíc sestier, hovoríme o nejakých, ja neviem, tisíckach lekárov, do 2-tisíc lekárov dajme tomu. Už sa nám množia správy zo zahraničia, že tam už odborári, napr. konkrétne v Českej republike tlačia na to, a oni väčšinou sú taktiež úspešní, na to, aby nás predbehli už na tej predkonsolidačnej úrovni v tých platoch, tak v takejto situácii znižovať tie platy je naozaj nemúdre a je to jeden z tých najhlavnejších stabilizačných mechanizmov pre tých zdravotníkov, no a týmto ich ja doslovne si dovolím tvrdiť, že budeme vyháňať za hranice niektorých. Zároveň je to, je to problém aj v tom, že prinášate zbytočný chaos do toho systému. Na čo, na čo vôbec toto bolo dobré? Vy najprv to znížite, najprv tu máme parlamentný zákon, kde, najprv to znížite bez diskusie, s tými zdravotníkmi sa vôbec nerozprávate. Vtedy ste sa s nimi nerozprávali, to normálne prišiel tu zákon vtedy do parlamentu, všetci boli z toho, pozerali na to, to prišiel jak blesk z jasného neba. Namiesto toho, aby ste si vtedy urobili možno tú domácu úlohu, následne potom zistíte, že je to problém, a potom už tu máme teda ďalší zákon, keď ideme opravovať to, čo ste znižovali, tak to ideme naspäť zvyšovať a to ide naozaj že... to v časovom horizonte sa bavíme možno nejakého jedného mesiaca. Ja zároveň, teda ja som povedal, že s tou základnou filozofiou, že ide sa teraz šetriť na zdravotníkoch, na tom nedostatkovom tovare, nedostatkovom personále, tom najšpecializovanejšom personále, ktorý tu máme, tak ich to ide priamo vyháňať za hranice. Nie je to správne vzhľadom na to, ako naše zdravotníctvo vyzerá, ako sú, ako sú s ním ľudia nespokojní, aké máme výsledky, a ja si dovolím tvrdiť, že v mnohých prípadoch to naozaj stojí na mnohých ľuďoch, ktorí to tu robia možno ani nie kvôli tým platom, ale kvôli nejakej oduševnenosti alebo kvôli nejakému, tej láske k tomu povolaniu, alebo o pacientov že sa chcú starať, a možno ten plat, práve možno ani nie je ten najdôležitejší dôvod aj tie prieskumy to dokonca ukazujú, ktoré sme aj my v minulosti tu mali od rôznych komôr, alebo aj my sme to ešte v minulosti robili, tie prieskumy. Oni aj hovoria, že tie platy naozaj nie sú najdôležitejšie, ale ten signál, ten signál k zdravotníkom, že v čase veľkej krízy v tom zdravotníctve, v čase konsolidácie ideme siahať práve na platy zdravotníkom. Popritom keď sa pozrieme na vládne platy, tak tie sa zvyšujú, však to je, to je naozaj, že hrozný signál, keď dajme tomu premiér si zdvojnásobí plat, ministri dostanú o tri-štyri tisícky viac, a povedzme zdravotníkom, že tak na vás ideme šetriť. Aj napriek tomu, že vás tu je nedostatok, držíte sa zubami-nechtami tých plesnivých prefukujúcich nemocníc, ideme na vás šetriť. No ale potom aj tá technika mi trošku vadí. Nie, že trošku, ale celkom výrazne. My tu rozdeľujeme zdravotníkov na rôzne skupiny. Ja, najprv sme, najprv tu teda malo byť plošné zníženie, teraz to ideme vracať zdravotným sestrám, pôrodným asistentkám, záchranárom, ale zároveň, viete, sú tu napr. aj ďalšie povolania, aj keď teraz nebudem sa venovať chvíľku lekárom, ale budem sa venovať ostatným povolaniam. Keď sa pozrieme ten zákon, v tom zákone a v nemocniciach priamo nám pracujú logopédi, psychológovia, liečební pedagógovia, fyzici, diagnostici, farmaceutickí laboranti, rôzni iní, rádio... rádiodiagnostickí technici a podobne. To sú všetko povolania, ktoré, teda tiež ich máme nedostatkové. Nie je to veľký rozpočtový dopad, ide možno o jednotky miliónov a tiež ich rozdeľujeme. Dávame ich do inej kategórie, že hovoríme vlastne, teda že viete čo, máme tu jednu kategóriu ľudí, ktorí nám, teda ktorí asi dobre zarábajú, lebo nám tak veľmi nechýbajú, tak tým teda to navýšenie vrátime o 6 %, iným to dáme zase o deväť. Ja si myslím, že je to nespravodlivé, že pristupujeme aj k tomu takým spôsobom tuto v parlamente, že ich rozdeľujeme na rôzne skupiny a snažíme sa dokonca aj vyvolať ich konflikt. Toto celé, čo tu je, že tu čachrujeme raz so zákonom, že to dáme dole, tie, tie koeficienty, potom ich dáme hore, potom rozdeľujeme, rozdeľujeme tých zdravotníkov na rôzne skupiny, to práve podľa mňa vytvára chaos a nepokoj v tom systéme. Však vy z koalície ste tu rozprávali vždy o tom, že potrebujeme priniesť nejaký pokoj do toho systému. Ja si myslím, že súčasná situácia, že máme lekárov na bariérach, máme porozdeľovaných na rôzne skupiny týchto zdravotníkov, práve to nám ten veľký nepokoj vyháňa a ja si dovolím tvrdiť, že vy si, vy týmto postupom, ktorý tu teraz máme, hazardujete aj s tým samotným, s tou personálnou krízou, ktorú tu máme, pretože môže sa stať, že toto bude práve tá kvapka, ktorá možno mentálne ukáže niektorým zdravotníkom, že tak už sa mi tu neoplatí v tejto krajine zostať, keď si ma ten štát neváži, keď si ma tá vláda neváži, pôjdem do zahraničia. A zároveň teda mne na tom vadí aj, aj teraz, keď sa na to pozriem strategicky vecne, tak my rok v tomto parlamente, však ja si pamätám, však sedíme tu všetci, odkedy sme prijímali programové vyhlásenie vlády. V samotnom programovom vyhlásení vlády máte napísané, že tá personálna kríza, že to je jedna z vašich priorít, ktorej sa budete venovať. Máte tam napísané, že prídete s nejakou stabilizačnou alebo že prídete s nejakou stratégiou personálnych zdrojov, že prídete s nejakými teda opatreniami, reformami vzdelávania a podobne, čo som tu zatiaľ videl je bežná prevádzka, technické veci. Vy... a ja som to aj ministerke Dolinkovej často vytýkal, že som jej hovoril, že, že tu by sme chceli vidieť nejaké stabilizačné opatrenia personálne, nejaké väčšie, nejaké systémovejšie veci, tie vzdelávacie veci. Chceli by sme napr. mať predstavenú tú personálnu stratégiu, aby sme vedeli, na čo, kam, ako mieriť, aké opatrenia robiť. Za rok nič neprišlo. Nič tu nemáme v tomto parlamente nič systémové veľké, čo by mierilo práve na stabilizáciu, stabilizáciu toho personálneho problému, ba, naopak, vy po roku pristúpite k tomu, že ešte idete viac destabilizovať tú personálnu situáciu, ešte idete vyvolávať väčší nepokoj, väčší chaos, väčšie rozbroje v tom systéme. Ja rozumiem tomu, že pán minister má teraz ťažkú úlohu, pretože jemu, dobre, on nebol pri tej samotnej konsolidácii, nevyrokovával ju, nesedel vtedy v ministerskom kresle, čiže on už ako keby že hasí do veľkej miery tie problémy, a je to podľa mňa, že, naozaj že teraz sa oplatí, že teraz je ten moment, kedy sa oplatí naozaj zísť z tej kratšej cesty. Ja zároveň veľmi dobre aj nerozumiem tomu, že prečo vlastne, keď sa znižovalo prvýkrát tak bleskovo, ten zákon v rámci konsolidácie, prečo neprišlo k nejakým rokovaniam, a dokonca dneska aj na výbore sme to počuli, keď sme sa o tom rozprávali, že niektoré tie stretnutia, napr. čo sa týka tých ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorých máme, ktorých som tu ja vymenovával v tých nemocniciach, tak doteraz s nimi nebolo rokované. Oni sami teda hovoria, sťažujú sa na to, že to s nimi nebolo rokované. Samotné, vidíte, aj keď ste vrátili, že ten nepokoj už má, že naozaj, že on je zakorenený veľmi hlboko už do toho systému, lebo aj keď ste oznámili už po nejakom čase po tom konflikte, že ideme teda záchranárom a sestrám vracať tie prostriedky na tú predkonsolidačnú úroveň, tak ten konflikt tam zostal, ten problém tam zostal a oni už teda sa postavili aj jasne za tých lekárov, že by teda mali sa nejakým spôsobom vrátiť, teda mali by nasledovať podobné konsolidačné... alebo, alebo nemali by nasledovať tie konsolidačné trendy, ako, ako ste ich vy nastavili, a mali by sa vrátiť na tie predkonsolidačné zvýšenia. No a ja teda zároveň, zároveň ani veľmi tomu nerozumiem, ani tej politickej stratégii trošku, lebo pán minister sám teda hovoril, že postavil sa, a ja som to, ja som to považoval za nejaké ako vydieranie, bolo to teda tak povedané, že obávate sa, že stratíte zdroje, ale mne to prišlo aj toto, to je ďalšia tá skladačka toho ako kebyže vydierania tých zdravotníkov, toho robenia nátlaku, toho chaosu v tom systéme, že nechcem, budem vás trošku parafrázovať, neviem ako ste to presne povedali, že, že dávame ponuku 100 mil. lekárom, a teda zdravotníckym pracovníkom, inak sa obávate, že o tie zdroje prídete. No tak väčšina lekárov si to, samozrejme, vyjadrila a oni to aj hovorili, samotní aj odborári to teda vyjadrili vo verejnej mienke, v nejakých verejných vyjadreniach, že to je priamo vydieranie, že prijmite túto ponuku alebo nedostanete absolútne nič. (Reakcia z pléna.) No, tak, to hovoria samotní aj odborári, aj aj samotní lekári, ktorí teda sa vyjadrovali, tak hovorili, že to je nátlakové. No a zároveň nerozumiem ani tej, nerozumiem ani tej politickej stratégii, že čo sa teda udialo za, za oponou, že prečo vlastne tých 100 mil. tu vidíme teda pridaných, ale, ale lekári stále s tým nesúhlasia. Tú ponuku odmietli. Tak ja teraz, ako kebyže vy ste to povedali, že, že keď tú ponuku neprijmú, tak sa obávate, že prijmú o tie zdroje... že prídeme o tie zdroje. Tak ja sa teda, ak teda hovoríte, že to tak nie je, že to nebolo vydieranie a že sa teda obávate, že prídu o tie zdroje, tak ja sa možno aj v mene lekárov alebo zdravotníkov teda spýtam, že tak nepristúpili na tú dohodu, verejne ju odmietli, znamená to teda, že stále tu je riziko toho, že oni ešte o tie peniaze môžu prísť? To znamená, že táto ponuka, ktorá tu je na stole, nie je finálna a môžu ešte o ňu prísť? Zároveň teda aj z pohľadu tej akože politickej stratégie sa chcem spýtať, že my vieme, že tie výpovede sú už podané? Že sa budú diať? Vedia, vieme, že zdravotníci, konkrétne teda lekári, ktorí už podali výpovede, nesúhlasia s týmto zákonom, ktorý tu je na stole? A ja sa teda pýtam, že prečo ideme skráteným legislatívnym konaním, prečo zase ten zákon tlačíme tak rýchlo cez parlament, keď vieme, že lekári s ním nesúhlasia, a vieme, že podali výpovede, a teda ja sa pýtam, že čo bude, čo sa bude diať. Ten zákon tu tento týždeň schválime, už druhýkrát v priebehu mesiaca, druhýkrát ho tu schválime a teraz očividne musíte s tými lekármi ešte rokovať, aby tie výpovede stiahli, aby prišlo k nejakej dohode, a potom, čo sa, ja sa pýtam, že čo sa zase bude diať. Zase tu sa tu stretneme o tri týždne, o štyri týždne a zase tu tretíkrát budeme schvaľovať ten zákon? Však toto je, že takto sa to nemá riadiť, takto sa to nemá robiť. Ja si dovolím tvrdiť, že však ako by to malo prebiehať, že dohodnite sa vy vo vláde, ako to bude prebiehať, či im dáte nejaké peniaze, nedáte im peniaze, či pôjdete nátlakovo, nepôjdete nátlakovo, dohodnite sa s lekármi, s komorami, s odborovými zväzmi a príďte sem s finálnym návrhom, o ktorom sa dá nejakým spôsobom diskutovať, pretože ja túto diskusiu, ktorú tu aj teraz možno sa snažím naštartovať alebo ktorú tu možno budeme mať, vnímam v niečom ako fiktívnu, pretože lekári s ňou nesúhlasia, s týmto, s týmito požiadavkami, vláda niečo pretláča, výpovede sú podané, a ak to máme tomu zabrániť, tak táto diskusia tu, žiaľ, teda, bude musieť nastať znova. Ja teda vyzývam, že je ešte šanca zísť z kratšej cesty. My v Progresívnom Slovensku si myslíme, že v čase personálnej krízy by sa naozaj na zdravotníctvo... na zdravotníctve nemalo šetriť. Nemalo by sa obzvlášť teda šetriť na ľuďoch, ktorí nám chýbajú, na ktorých tých systém stojí, a je teraz načase, aby teda sme rýchlo ustúpili, aby, aby sa nestalo... katastrofa, katastrofa v podobe podaných výpovedí, odchodu lekárov, čo by doslovne akože skolabovalo, tie nemocnice. Ja zároveň, teda a prečo som aj napríklad, a to je posledná vec, ktorú poviem, prečo som tak veľa rozprával o tom chaose a o tom nepokoji, ktorým vysielame tie signály, ako teda vysielate ako vláda voči lekárom. Oni majú ešte ten nástroj v rukách, čo je tzv. to vypovedanie tých nadčasových služieb. Ak ich tu bude podľa mňa niekto dráždiť a rýpať do nich, dávať rôzne vydierania, bude sa niekto, budú sa tu rozdeľovať na rôzne skupiny, budeme tu niekoho ignorovať, s niekým budeme rokovať, s niekým nebudeme rokovať, budeme si posielať odkazy cez kameru, tak aby sa nestalo ešte náhodou to, že tí lekári naozaj podajú ešte aj výpovede z nadčasových služieb, a to znamená, že my nebudeme mať ani tie dva mesiace na vyžehlenie toho problému, ktorý ste tu spôsobili, ale budeme tu riešiť veľmi akútny problém, že tie oddelenia začnú kolabovať ešte oveľa skôr. Ďakujem veľmi za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.