Jozef Hajko — iné vystúpenie, 22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, milé kolegyne, milí kolegovia, ešte pred tým, ako pristúpim k deskripcii dôvodov, prečo navrhovanú novelu zákona č. 211, tzv. infozákona, odmietam, chcem zasadiť rokovanie o tejto problematike do širšieho kontextu. Už niekoľko mesiacov sme svedkami odkladania voľby nových členov úradu pre mediálne služby a to z jednoduchého dôvodu. Je ním zámer vytvoriť národný, nový národný mediálny úrad, ktorý by bol nástupcom úradu pre mediálne služby a v rukách výhradne zástupcov vládnej koalície by sa stal novým cenzorským úradom a pomyselným bičom na všetkých nevhodných novinárov a mediálne domy. Vládna koalícia vedie v priamom prenose súboj o tom, ako si rozdelí pozície v zoštátnenej Slovenskej televízii a rozhlase, pričom sa neštíti nahlas hovoriť o pomeroch v prospech jednotlivých vládnych strán. Toto je skutočne nehorázne. Stalo sa už akýmsi vládnym folklórom, že si vládni predstavitelia osobujú triediť novinárov na tých, ktorým budú a ktorým nebudú odpovedať na otázky a na tlačových konferenciách to dávajú so zodpovedajúcou dávkou arogancie a opovrhnutia najavo. Naproti tomu sme svedkami nevídaného etablovania konšpiračných internetových médií, ktorých popri proruských, propagandistických naratívoch čím ďalej, tým viac vidíme súčasných vládnych predstaviteľov, ako zasadajú na stoličky do ich relácií. Pomyselným vrcholom tohto výpočtu deformácií mediálneho priestoru, ktorého následky pre Slovensko v medzinárodnom kontexte v tejto chvíli ešte nevieme, nedokážeme ani predpokladať, bolo nedávne vystúpenie Roberta Fica v propagandistickej ruskej televízii Rossia 1 ako zatiaľ jediného zástupcu NATO a Európskej únie. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)Danko Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, k téme by som vás poprosil.Hajko, Jozef, poslanec NR SR Už sa k nej dostanem, pán predsedajúci. Okrem toho, že ide o mimoriadnu hanbu pre Slovensko a myslím si, že aj poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky, Robert Fico týmto legitimizoval propagandistickú žurnalistiku v podaní Oľgy Skabajevovej, ktorá je jednotkou štátnej proruskej a provojnovej propagandy. Týmto zároveň akoby priznal, ako si predstavuje optimálny profil novinára, to je k tej téme, a to ako sa s informáciami podľa jeho mocenských zámerov, by sa malo nakladať. V kontexte tohto všetkého máme pred sebou novelizáciu zákona č. 211, ktorý v pôvodnom znení nie je ničím iným ako artikulovaním čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa občanom Slovenskej republiky zaručuje sloboda prejavu a právo na informácie. Aj keď ústava hovorí o práve občanov na informácie, za základný motív navrhovateľov novely zákona, ktorý nájdeme aj v dôvodovej správe je, citujem: "chrániť povinné osoby". Teda ústavné právo občanov staviame na hlavu a ideme chrániť úrady pred občanmi. Namiesto snahy a tlaku na povinné osoby, aby zvýšili transparentnosť výkonu svojej moci, chce vládna koalícia toto ústavné právo občanov spoplatniť a novým nastavením procesov znepríjemniť a skomplikovať. Pri tom všetkom sa oháňa vágnymi slovnými spojeniami, ako je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Je to nejednoznačný pojem, ktorý prináša pre občanov právnu neistotu a povinným osobám rozširuje pole svojvôle pri uplatňovaní zákona a dáva im široké možnosti až šikanózneho prístupu k verejnosti a najmä k novinárom, ktorých v demokratických spoločnostiach stále považujeme za najlepší spôsob kontroly verejnej moci. Svojvôľa sa povinným osobám zaručuje nielen vo vzťahu k označeniu toho, čo je a čo nie je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ale aj v stanovení výšky poplatku za vybavenie žiadosti o informácie. Nepredvídateľná výška poplatku vo vzťahu k rôznym subjektom, ktoré si môžu informáciu žiadať a nemusia pritom disponovať s dostatočnými finančnými prostriedkami, môže spôsobiť v konečnom dôsledku znemožnenie uplatnenia ústavného práva na informácie. Za spornú a problematickú môžeme považovať aj lehotu na zaplatenie poplatku, ktorá sa stanovuje na sedem dní, avšak celý proces vybavovanie žiadosti sa pozastavuje až do času, pokiaľ nebude stanovený poplatok zo strany žiadateľa uhradený. Obávam sa, že toto opatrenie sleduje opäť len jeden cieľ, a to predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o informácie a skomplikovať celý proces prístupu občanov k informáciám. Z hľadiska povedaného preto súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Remišovej, ktorá v záujme dodržania ústavných práv, teda ak ten návrh príde, ktorá v záujme dodržania ústavných práv občanov navrhuje spoplatnenie prístupu k informáciám, a dokonca podmieňovanie prístupu k informáciám zaplatením poplatku z novely zákona odstrániť. Opakujem, ak takýto návrh príde. Avšak doplňujúci návrh predkladateľov novely zákona, ktorý predlžuje lehotu vybavenia žiadosti z 8 na 12 pracovných dní, musím jednoznačne odmietnuť. Ide podľa mňa o neodôvodnené predĺženie lehoty, ktoré opäť nahráva do karát povinným osobám na úkor občanov. Ide o ďalší z krokov oklieštenia práv občanov na úkor ochrany povinných osôb, ktorý novela prináša, a tým pádom o ďalšiu komplikáciu pri procese sprístupňovania informácií verejnosti. Rozumiem, že v praxi môže dochádzať z času na čas k situáciám zneužívania infozákona zo strany niektorých žiadateľov. Napríklad neúmerným množstvom podaných žiadostí, čo spôsobuje až šikanovanie konkrétnych pracovníkov, ktorí infožiadosti vybavujú. Len tieto prípady sa musia riešiť individuálne a nie zmenou zákona, ktorá postihne všetkých, a to podmieňovaním sprístupnenia informácií zaplatením poplatkov, či predlžovaním a vnášaním nových lehôt, ktoré proces prístupu k informáciám komplikujú a občanov v konečnom dôsledku dostávajú do pozície závislosti na svojvôli povinných osôb, ktoré sú však platení aj z ich daní ako verejná služba, zdôrazňujem, služba. Slobodný prístup k informáciám považujem za jeden zo základných prostriedkov kontroly verejnej moci na akejkoľvek úrovni jej vykonávania, a preto v politickej rovine vnímam túto predloženú novelu poslancov Slovenskej národnej strany, ktorej opäť nepredchádza žiadna verejná, odborná diskusia, za jeden z krokov politického boja, ktorý spomínal predseda Slovenskej národnej strany krátko po atentáte na premiéra, smerom a najmä voči novinárskej obci, a to aj s cieľom skomplikovania výkonu novinárskej práce. Žiadne narýchlo pripravené opatrenia nijako neprispievajú k upokojeniu situácie a napätia v spoločnosti a akýkoľvek zásah do moci, do ústavných práv občanov i výkonu verejnej kontroly novinármi zásadne odmietame. Tu pripomeniem, že ak by sme tento zákon ozaj mysleli úprimne, tak mal byť predložený ako vládny návrh zákona, ktorý prejde riadnym procesom, a teda aj pripomienkovým konaním. V kontexte toho, čo som spomínal na začiatku, je táto novela ďalšou časťou mozaiky zámerov vládnej koalície, ako mocensky totálne ovládnuť verejný i mediálny priestor. Zároveň je dôkazom snahy ako občanom a v ich zastúpení aj novinárom, či mnohým občianskym združeniam podieľajúcim sa na kontrole verejnej moci, čo najviac komplikovať a znechutiť prístup k uplatňovaniu svojich ústavných práv, akým je právo na slobodný prístup k informáciám. Takže opakujem, ten slobodný prístup k informáciám, ja to ohýbam niekoľkokrát v tomto vystúpení a skutočne ten slobodný prístup k informáciám je pre nás podstatný. Navrhovanú a narýchlo pripravenú poslaneckú novelu infozákona odmietam a Kresťanskodemokratické hnutie jeho hlasovanie nepodporí. Avšak s tým, že som otvorený diskusii o spôsoboch, ako naložiť s jednotlivým prípadmi, v ktorých dochádza zo strany žiadateľov o informácie k zjavnému šikanóznemu prístupu voči povinným osobám. Nemôže to však byť na úkor uplatňovania práv občanov, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky a medzi ktoré patrí aj právo na informácie. Ďakujem za pozornosť.