Jozef Pročko — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hlina, ja som pozorne počúval všetkých mojich kolegov doteraz a viete (povedané so smiechom), človek nemal by robiť druhým to, čo nechcú, aby robili oni jemu. Ja vám to musím povedať. Ja som nepochopil, čo ste vy rozprávali teraz. Vy ste rozprávali o hymne sedem minút, opakovali ste sa, prepáčte mi, ja vám len hovorím to, čo ste vy mne minule naložili, sedem minút ste rozprávali o hymne, ale Šimkovičovej ste nepovedali nič. Potom ste vyzvali poslanca Mikloška, aby sa správal slušne (povedané so smiechom), žartujem. Ale naozaj ja vás mám rád veľmi, a keď ste začali do toho zatiahli už aj Matovičov bager, bager, ktorý nahŕňa ľuďom nie, nie „našim ľuďom“, nie Pente, a vy viete, o čom rozprávam, tak to ste ma už dojali. Takže opakujem ešte raz. Vy patríte medzi mojich obľúbených rétorikov tu v sále, ale toto vaše vystúpenie nieže som nepochopil, to je viete, ako keď sa niekto postaví a rozpráva, len, aby rozprával, takže nehnevajte sa na mňa, odpustite mi to, ale podobne jak vy ste minule nepochopili (povedané so smiechom), čo som ja hovoril, keď som hovoril o tom, aby ste sa nestarali do KDH a nechali na nich, nech si rozhodujú oni svoje veci, tak teraz som to ja. Ale, ale mám vás rád v podstate, viete až na ten bager, lebo niekto má lyžicu, s ktorou nahŕňa Pente, a niekto má bager, ktorý dáva ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.)