Jozef Hajko — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem za slovo. Kolegovia, a tí, čo nás vlastne možno aj počúvajú iným spôsobom, určite ste si všimli, ako sa vymykal tento prejav, tento, toto vystúpenie z ostatných vystúpení, ktoré tu boli, pri všetkej úcte, samozrejme, k predrečníkom, ale to bolo také hlbšie zamyslenie nad tým, že čo sa deje v našej spoločnosti a že kam to môže smerovať. A vo vystúpení Mariána Čaučíka sa odzrkadlilo aj celkový postoj KDH k takýmto vážnym témam. To znamená, keď sa dá, sme konštruktívni a snažíme sa hľadať riešenia, snažíme sa hľadať prieniky, lebo tým sledujeme, sledujeme skutočne úžitok jednotlivého občana. Ale jednoducho keď pohár, keď polievka vykypí a pohár trpezlivosti pretečie, tak vieme sa aj razantne postaviť k problému, ktorý nastal, a v tomto prípade k odvolávaniu ministra spravodlivosti, ktorý, ako kolega Čaučík povedal, stratil, stratil dôveru občanov, čo je asi to najpodstatnejšie. A ale napriek tomu z toho vystúpenia bolo cítiť, že, bolo cítiť stále nádej, hoci tam bolo veľa smútku, ale bolo cítiť nádej, že veci sa zlepšia, takže my v KDH stále budeme postupovať ďalej týmto spôsobom, keď hľadáme nejakú, hľadáme nejaký priestor, predsa len že by sa dalo niečo spraviť aj z tej pozície opozície, čo je veľmi ťažké, tak budeme vždy hľadať nejaké cesty, aby tá situácia sa zlepšila. Asi bude príležitosť najbližšia, keď sa opäť bude novelizovať Trestný zákon, my už dávno hovoríme o tom, hovorili sme o tom úplne na začiatku, že ak sa trestné kódexy budú novelizovať tak, ako sa to udialo, tak sa budú musieť komplexne novelizovať celkom znovu.