Dušan Jarjabek — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, mne sa strašne páčil ten výraz, ktorý ste použili na začiatku – pokrivený svet pani Kolíkovej. Dokonca myslím si, že toto by mohol byť ďalší námet pre jeden vynikajúci film. Veď predsa po Mikim a Prezidentke by bol ďalší názov Pokrivený svet pani Kolíkovej, skvelý námet pre RTVS, možno pre spoluprácu ďalšiu aj pre tých ľudí, ktorí tam budú teraz. No ale dobre. Ja, viete, tieto vaše právne prekáračky, ktoré máte profesné, tomu ja nerozumiem. Ale jednej veci rozumiem, a to tejto dáme, o ktorej ste hovorili, asi nemôžem nikdy zabudnúť a to je tá hrozná relácia Pumpa, ktorá tu kedysi bola. U pani Kolíkovej toľko cynizmu, tá hrozná necitlivelosť... necitlivosť, to vysmiatie sa majestátu smrti v prípade tejto relácie, ktorej sa táto pani zúčastnila úplne bezostyšne po smrti Lučanského, po smrti generála Lučanského, to bolo čosi, cez čo sa nedá preniesť. A odvtedy ja sa na túto pani pozerám úplne inak preto, lebo to je, to je taká neúcta, tento cynizmus hrozný, toto, čo sme tam videli v priamom prenose, a nebudem hovoriť o samotnej relácii, lebo aj tí tvorcovia už nie sú medzi živými, ktorí ju robili, pochopiteľne, takže sa to nepatrí a ja sa teda skláňam pred majestátom smrti. Ale taká necitlivosť, taká... proste ten, ten hrozný cynizmus v tých očiach a proste dať sa na takúto reláciu akože humoristickú, to nebol ani čierny humor, to bolo jedno svinstvo. A táto pani sa tohto svinstva zúčastnila bez toho, aby mala vôbec nejaké výčitky svedomia. Aspoň keby sa potom dodatočne, keď jej to došlo, ale jej to asi nedošlo, ospravedlnila. Len, bohužiaľ, u tejto dámy sa asi nedoč... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)