Dušan Keketi — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Dobre. Ďakujem za pripomienky, ja som sa pokúsil ich nejakým spôsobom zosumarizovať a hneď začnem tým, že začali ste, pani Nash, názvom toho ministerstva ako zbytočné. A mňa to akože dosť uráža a myslím, že to uráža každého jedného športovca, ktorý v poslednom čase vyjadruje veľký súhlas so vznikom toho ministerstva, dokonca na tej konferencii minulý týždeň boli aj spokojní s prvými víziami a stratégiami. A takisto by som chcel povedať k tým jednotlivým pripomienkam, je veľmi malá čiara medzi, medzi odbyrokratizovaním a medzi zvyšovaním alebo znižovaním transparentnosti. A pokiaľ vytvárame podmienky, ktoré sú v zmysle zákona o účtovníctve nejakým spôsobom dané, a vidíme, že v zákone o športe sú oveľa sprísnené, a dávame ich na úroveň zákona o účtovníctve, tak to nepovažujem za znižovanie transparentnosti. To sa týka tej auditovej alebo auditovanej výročnej správy. Takisto čo sa týka kontroly a kontrolných komisií, nevidím zmysel, aby zväz, ktorý má dvoch zamestnancov a dostáva ročne 33-tisíc euro, aby si platili jedného hlavného kontrolóra navyše počas doby 12 mesiacov. Takže tam bola tá hranica 50-tisíc, pri 50-tisícoch ten kontrolór takisto zoberie veľké percento z rozpočtu, ktoré dostane od, v rámci príspevku uznanému športu. Ale zas v zmysle zákona o športe je jasne zadefinovaná nejaká kontrolná komisia, ktorú každý zväz musí mať, takže my vlastne nahrádzame to, tú postavu kontrolóra, ktorý je zároveň aj zamestnancom zväzu a berie plat od toho istého zväzu, ktorý má kontrolovať, a navyšujeme počty ľudí u hlavnej kontrolórky športu. To znamená, keď je, dnes dvaja alebo traja sú tam, tak chceme ísť až na desať v nejakom časovom období, a považujeme kontroly, ktoré bude vykonávať HKŠ za oveľa kompetentnejšie ako nejaké materiály interné kontrolóra nejakého národného zväzu. Potom tu mám, že nerád by som išiel do toho, aby sme do zákonov dávali nejaké metodiky športu a nejaké povinné cviky a iné veci. Čo sa týka infraštruktúry, dúfam teda, že budete podporne vnímať ten ďalší návrh zákona o navýšení fondu na podporu športu, lebo ten bude prospievať práve tej infraštruktúre. Tiež si neviem predstaviť, že máme nejakým spôsobom zaviazať školy, aby otvárali brány. Myslím, že my s Dušanom sme zvyknutí preskakovať ploty, aby sme hrali futbal, keď sme boli malí, ale... A čo sa týka školského športu, nemyslím si, že prepadol, možno jediný problém nastal v tom, že tie badžety boli robené na školské roky a tým, že vzniklo to ministerstvo, tak ministerstvo školstva nedisponuje rozpočtami od 1. septembra do konca roku, ale myslím, že po našich debatách aj na tej športovej konferencii budeme hľadať riešenia, aby minimálne Aktívna škola a myslím, že tréneri na školách pokračovali. A otázka modulov je otázka dohody, ale všetky tie, všetky tie koncepty považujeme za dôležité. A ešte poviem na záver. Áno, je to kozmetická úprava a tá kozmetická úprava, od začiatku to deklarujeme, že ten zákon si zaslúži nejakú väčšiu zmenu, ale vzhľadom na krátkosť času sme vybrali radšej variantu tú, že sme si vypočuli už všetky národné športové zväzy, zapracovali ich praktické pripomienky k fungovaniu toho zákona a postupne aj navyšovaním prostriedkov do športu budeme my oveľa viac zvyšovať tlak na transparentnosť a na dokladovanie všetkých vecí, ktoré tam sú. Takže my pracujeme postupne, nechceme riskovať to, čo nastalo minulý rok, keď dva roky pripravovaná novela zákona o športe neprešla, takže hľadáme kompromisy, konsenzus a verím teda, že ten zákon bude schválený, lebo má podporu športovej obce a to je pre nás najdôležitejšie. Ďakujem.