Ján Hargaš — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za teda možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy, keď už to tak pekne vyšlo. Ale, pán minister, ja vás pochválim, veď neprekvapí vás, že tá druhá časť zákona, ktorou zavádzate digitálne doklady, občiansky preukaz a vodičský preukaz, mňa osobne teší. Som rád, že pokračujete v projektoch, ktoré sa rozbehli za minulej vlády a dokončujete ich tak, ako sme mali aj my predsavzaté, až na pár detailov. A tým detailom sa chcem teraz venovať. Ako ste už povedali, vlastne zavádzajú sa digitálne verzie tých dvoch najčastejšie používaných dokladov, a to je občiansky preukaz a vodičský preukaz. Pre pochopenie pre ľudí, v zásade budete môcť mať svoj občiansky a vodičský preukaz v aplikácii v mobile a zatiaľ ho teda budete od 1. 1. môcť využiť len na legitimizovanie sa voči polícii, ak som to správne pochopil. Tu je už taký prvý problém. Pretože toto nie je niečo, čo sme vymysleli tu na Slovensku, veď viacero krajín takéto aplikácie už dávno, dávno má, napríklad aj v susednom Česku. Tam napríklad keď túto aplikáciu spúšťali, tak to nebolo len na to, aby ste sa vedeli preukázať policajtom, ale už sa dala tá aplikácia využívať aj na niektorých vybraných úradoch. To znamená, prídem na úrad, pani si vypýta občiansky preukaz a ja jej ukážem aplikáciu a nejaký QR kód a nebudem jej vyťahovať plastovú kartičku. U nás, žiaľ, teda v tej prvej fáze to budú len policajti. Takže moja prvá otázka by bola, že kedy sú plánované nejaké ďalšie funkcionality, alebo že kedy budem môcť túto aplikáciu využívať aj nejak širšie, ako len preukazovaním sa voči polícii? Tá druhá otázka sa trochu týka aj zákona, ktorý tu bol aj pred chvíľkou. To bol zákon o dôveryhodných službách, ktorým sa transponuje európske nariadenie o tzv. digitálnej peňaženke. Pretože skôr či neskôr to, čo tu zavedieme od 1. januára, tie digitálne doklady sa stanú súčasťou tej európskej siete tých digitálnych peňaženiek a tu len akoby že len upozorňujem, že pravdepodobne to bude stáť nejaké dodatočné náklady. Pretože veľa členských štátov čakalo na nejaké presné usmernenia, ako bude fungovať tá európska verzia digitálnych dokladov, a preto nešli do tých národných implementácií, čakali, čakali. Technické špecifikácie ku tej európskej sieti budú známe až teraz niekedy v novembri, ak si správne pamätám. To nie je vinou členských štátov, Komisia tiež, dlhšie jej trvalo, kým to nejak uchopili. Čo to ale môže spôsobiť, keď my sme sa teda vydali do tej národnej implementácie, že spravíme si národnú peňaženku dokladov a potom budeme musieť implementovať tú európsku, lebo to je nariadenie, tak tam budú nejaké dodatočné náklady. A teda by ma zaujímalo, že či už máme nejaký odhad alebo vyčíslenie toho, že ako veľmi sme v súlade s tým, ako Európska únia zadefinuje digitálne doklady. Alebo teda tu si niečo kúpime za milióny eur a potom to budeme za ďalšie milióny eur prepracuvávať? A je to dilema, pred ktorou sme stáli aj my, keď som bol štátny tajomník pre digitalizáciu. Tak ma len zaujíma, že ako ste sa s tou dilemou vysporiadali vy. Tretia poznámka k tomuto. Vlastne je to už zrejmé, že budeme mať ďalšiu štátnu aplikáciu, čo je podľa mňa škoda. Pretože máme aplikáciu Slovensko v mobile, ktorú dnes využívajú desiatky tisíc ľudí na prihlasovanie sa ku digitálnym službám. Možno ste to aj viacerí využili, keď sa chcete dostať do svojej schránky na slovensko.sk, tak stačí vám dnes mať túto aplikáciu a cez QR kód sa tam veľmi ľahko viete dostať. Táto aplikácia naozaj má veľmi dobré hodnotenia aj na platformách, na ktorých sa dá stiahnuť, funguje. Jeden z mála IT projektov, ktorý reálne plní ciele, ktoré dopredu boli dané pre ten projekt. Žiaľ, nejdeme stavať nad týmto riešením, ideme vytvárať ďalšiu novú aplikáciu. Tak by ma zaujímalo, že čo teda sa stane s tou pôvodnou? Teda budeme mať jednu aplikáciu na prihlasovanie sa k službám a druhú aplikáciu na preukazovanie môjho občianskeho preukazu, prípadne podpisovania, alebo teda ako to bude fungovať? Lebo vyzerá to naozaj pomerne nekoncepčne. Dlho sa pracovalo na tom, aby sa takéto veci nediali, pretože štandardná odpoveď na každý problém z politickej úrovne je, že spravme na to apku. A to je hrozné niečo. Predstavte si, že by takto fungovali banky, že by na každý problém vytvárali novú aplikáciu. No tak to by sme sa ďaleko nedostali. Čiže stratégia štátu bola minimalizovať počet aplikácií a naozaj to sústrediť do nejakej jednej, dobre funkčnej aplikácie. A teda teraz sa od tohto odkláňame a budeme mať zase nejaké dve aplikácie. Tak by ma zaujímalo teda, že ako sa to ide vyriešiť, či sa tá pôvodná aplikácia zruší alebo ako, alebo budeme naozaj používať dve aplikácie na kontakt so štátom? No a teraz sa dostanem k tomu hlavnému rozdielu a tu priznávam, že možno je to skôr otázka ako nekajá kritika. Ale zaujímali by ma náklady na celý tento projekt. Pretože nedá sa to úplne jasne vyčítať z dôvodovej správy. V dôvodovej správe, aspoň dúfam, že sa mýlim teda, pretože v čase, keď som bol na ministerstve, tak sa zvažovalo zazmluvnenie tohto projektu a vtedy sme sa rozprávali o nákladoch niekde medzi dvoma až troma miliónmi eur a potencionálne to malo byť prefinancované z eurofondov na túto digitálnu peňaženku, resp. rozšírenie projektu, ktorý sa platil z eurofondov. To sú príliš technické detaily, ale cenovka bola vtedy niekde okolo dvoch-troch miliónov eur. Dnes ja v dôvodovej správe vidím, že náklady na rok 2025 sa kalkulujú na osem miliónov eur, na rok ´26 desať miliónov eur a na rok ´27 štyri milióny eur. Čiže dohromady na najbližšie tri roky mi to vychádza 22 miliónov eur. A možno naozaj len potrebujem presnejšie čítať tú dôvodovku a budem rád, keď mi to, pán minister, poviete, možno časť tých nákladov je naozaj na tie digitálne evidenčné čísla, ktoré sa tiež upravujú v tomto zákone, ale teda ja sa pýtam špecificky na tú časť, ktorá sa týka digitálnych dokladov, čiže rozšírenie projektu MOU, ak vám to kolegovia nejak v reálnom čase vedia dať. Čiže koľko nás stálo zavedenie digitálnych dokladov rozšírením projektu MOU? Pretože teda dúfam, že sa mýlim, že to naozaj nebude osem, desať a ďalšie štyri milióny eur a zaujímala by ma tá cenovka, že koľko to reálne teda je? Či to boli tie dva-tri milióny, alebo to je rádovo niekde úplne, úplne inde. No, a posledná otázka, ktorú v tejto súvislosti mám, je, že akým spôsobom sa zazmluvnila dodávka tohto projektu? Pretože zatiaľ som sa nevedel nejak dopátrať, že kto je dodávateľ. Asi tak tuším, že kto by to mohol byť, ale tak by to nemalo úplne fungovať, že len tak tuším, že sa ohlási akože dobrá, ale veľká iniciatíva v oblasti e-governmentu, že toto je zatiaľ najväčšia iniciatíva tejto vlády v oblasti digitálnych služieb, paradoxne ju ohlásil teda minister vnútra a nie minister informatizácie. Neviem, či ste sa nepohodli, ale budiž. Je to veľká iniciatíva a teda zatiaľ som sa nevedel nejakým spôsobom dopátrať toho, že kto je dodávateľ a za akú sumu dodáva toto riešenie. Takže všeho všudy dohromady, chcem to pochváliť, je to dobré, že to príde, pretože to naozaj môže pomôcť, ale teda zaujímali by ma tieto detaily. Kedy sa budú dať využiť takéto digitálne doklady na viac ako len komunikáciu s políciou alebo preukázanie sa polícii, koľko to stálo, kto to dodáva. A ešte jedna posledná otázka, akým spôsobom si bude občan môcť tieto digitálne doklady vytvoriť? Pretože to tiež nie je úplne jasné. Úplne najlepšie by, samozrejme, bolo, keby si to mohol vytvoriť na diaľku alebo na nejakých blízkych pobočkách, ja neviem, na pošte, ale nie je mi to úplne jasné z tej dôvodovky, že akým spôsobom sa budú digitálne doklady vydávať. Či to bude na diaľku, alebo to bude len pri vydaní fyzického dokladu? Takže ak budem chcieť digitálne doklady, tak musím si ísť vydať nový občiansky preukaz, alebo teda ako to bude presne fungovať? Ak by ste nám toto vedeli nejak ozrejmiť, pretože veľmi radi by sme to podporili, ale týchto pár vecí tam ostáva visieť nezodpovedaných. Ďakujem veľmi pekne, stihol som to v tých desiatich minútach, ktoré by som mal aj v ústnej rozprave, tak snáď som vás týmto veľmi nepotrápil, pán minister. Ďakujem pekne.