Jana Vaľová — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy pre mňa strácate už glanc. Vy už rozprávate také stále tie isté kokteily a všetko dookola tie otrepané frázy. Rozprávate, že zamestnávatelia by sa mali biť o zamestnancov. Vy vôbec viete, čo sa deje? Veď si pozrite štatistický úrad, 3. 9., historické minimum nezamestnanosti. Pozrite si článok v Hospodárskych novinách z 22. 5., podnikatelia hovoria o kritickej situácii, nemáme zamestnancov. Takže ja neviem, o čom rozprávate, akože zle štát funguje alebo niečo v tom zmysle, čo sa týka zamestnanosti. Ďalšia vec, hovoríte, že nechceme mať montovňu, ale mozgovňu. Viete, čo vy ste urobili pre tú mozgovňu, že ste boli tri roky vo vláde? Ja viem, vy ste z každej utiekli potom na konci, lebo ste videli, že sa to nedarí, je to zlé. Ale pre mňa, pozrite sa, takú mozgovňu, akú my máme. Ja keď si zoberiem, ako primátorka som uzatvárala zmluvy s umelcami. Za jedno moderovanie nejaký umelec, herec zoberie štyritisíc euro. Ak 15-krát do mesiaca moderuje, má 60-tisíc euro a plus hraje v divadle, plus robí reklamy, môže sa to vyšplhať aj do 100-tisíc euro. Toto je naša mozgovňa? To takúto mozgovňu ste tuná vybudovali, alebo minule tu pani Šimečková, že koľko zarábala, keď sa vyzliekla. Toto je mozgovňa? (Reakcie z pléna.) No toto neni mozgovňa, toto je podľa mňa, nechcem to ako nazvať, dámy, nekričte po mne, pani Šimečková sa vyzliekala. Nekričte po mne, je to tak. Takže prečo by sme nepovedali, že sa vyzliekala, pre ňu to bolo bežné a my to bežne môžme povedať. (Reakcie z pléna.) Takže toto ak je podľa vás mozgovňa, tak ja potom neviem. My si predstavujeme inú mozgovňu, preto dávame vzdelávanie, dávame kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a podobne, aby sme vybudovali nejakú, korektné zázemie pre tých zamestnancov. Ďakujem.