František Majerský — iné vystúpenie, 19. schôdza

Príjemný dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážení kolegovia, kolegyne, teraz sa pozrieme na čas, ktorý mi ostal. Takže na slovenské zdravotníctvo za rok vlády nám ostalo v tomto pléne prvýkrát 5 hodín, dnes 4 minúty 39 sekúnd a včera sme riešili 5 hodín nálepky. Takto vyzerá naozaj záujem o slovenské zdravotníctvo, kde večer o deviatej riešime to, ako ide vláda konsolidovať na slovenskom zdravotníctve. Pani ministerka zo svojej pozície za rok nepriniesla ani včera, lebo sme dlho očakávali, čo prinesie, ako nám ukáže, že kde ide konsolidovať na strane ministerstva zdravotníctva, tak nepriniesla nič. A vláda ide šetriť na zdravotníkoch. Ja som si práve naozaj, pán minister, myslel, v dobrom teraz hovorím, pán minister, ja som si myslel, že si robíte srandu. Ale naozaj, že to je vtip, že to nie je pravda, že ako môže, pre Boha živého, vláda šetriť na tých ľuďoch, ktorí dennodenne zachraňujú ľudské životy. A to je jedno, koho sme, či koalícia, alebo opozícia, všetkých v tejto krajine zachraňujú zdravotníci, lekári, sestry, záchranári. Ja som si myslel, že je to sranda, že to určite nemyslia vážne a že to zmenia a že to možno bol mylný pokus. Nie, naozaj, oni to predstavili a idú ušetriť na zdravotníkoch, ktorých dnes nemáme a budú odchádzať ďalší. Ja sa pýtam z tohto miesta, či si uvedomujeme všetci, naozaj či si to uvedomujeme, že sa nám bude znižovať kvalita zdravotnej starostlivosti a bude ohrozená v niektorých kútoch Slovenska aj zdravotná starostlivosť. Lebo naše zdravotníctvo je postavené na sestrách momentálne. Na sestrách, je postavené na sestrách a na záchranároch. A ja sa pýtam, lebo ja som to tu už viackrát povedal, že vieme si vôbec my reálne predstaviť, čo tá sestra, tá mamička, ktorá je samoživiteľka, tá záchranárka samoživiteľka, alebo to je jedno, žije so svojím manželom, zažíva vo svojej práci dennodenne? Vie si to vôbec niekto tu reálne predstaviť, čo je to, keď musí chodiť do najťažších podmienok, do najhorších, v daždi, v zime, snehu. Zachraňuje našich občanov a my dnes, naozaj my to dnes ideme urobiť, že dnes povieme, že vy nemáte nárok, vám ideme zobrať, lebo vy ste problém slovenského zdravotníctva. Nie tam, kde sú firmy, ktoré na slovenskom zdravotníctve zarábajú, nie na vyšetreniach, ktoré sa duplicitne robia, nie na spoločnostiach, ktoré tu roky z tohto zdravotníctva berú peniaze. Nie, ideme brať vám, milí zdravotníci, vám ideme zobrať peniaze. Vám všetkým za to, že keď niečo potrebujeme, zavoláme na telefón svojho lekára, svoju sestru, tá čaká natešená, že príde pán poslanec alebo jeho rodinný príslušník a vám pomôžeme. Čiže vy všetci, vy všetci dnes idete poďakovať slovenským zdravotníkom tak, že im zoberiete to, na čo majú nárok a čo bolo podpísané. Ja tomu nerozumiem, prečo nešetríme na svojich výdavkoch? Prečo ministerstvo nešetrí u seba? Ja tomu nerozumiem. Naozaj ja tomu nerozumiem, že za rok, čo sme tu, sme zdravotníctvu, ešte raz zopakujem, venovali 5 hodín, dnes 10 minút a včera sme venovali nakoniec, poviem, 5 hodín nálepkám. Pred voľbami každý, každá jedna strana rozpráva, slovenské zdravotníctvo je priorita, pacient je priorita, každému chceme pomôcť. Najohrozenejšia skupina, zdravotníkov si vážime. Keď to máme spraviť, tak to nespravíme. Ja aj preto sa obraciam na koaličných poslancov, vraveli ste, že máme priniesť pozmeňujúce návrhy, my ho tu predkladáme, zajtra ho donesieme na zdravotnícky výbor, budete ho tam mať. Kľudne môžete za neho zahlasovať a ukázať slovenským zdravotníkom, že si ich vážite. Ja z tohto miesta im chcem všetkým poďakovať, neodchádzajte, prosím vás, a ďalej zachraňujte našich pacientom. Naozaj potrebujeme vás. (Potlesk.)