Veronika Veslárová — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, možno si myslíte, že opatrovateľ je ten, alebo opatrovateľka je tá, ktorú poznáte z filmu Kúzelná opatrovateľka, ktorá má na starosti jedného človeka, a keď niečo nefunguje, tak buchne palicou a všetko sa naraz zlepší. Tak to v skutočnosti nie je. Ľudia, ktorí sú odkázaní na peňažný príspevok na opatrovanie, majú status ťažko zdravotne postihnutého. Aj keď nemám rada to slovo postihnutie, súčasná legislatíva ho používa. Ale naozaj je to tak, títo ľudia sú imobilní, častokrát môžu iba ležať, sú pripútaní na dýchacie prístroje, treba ich polohovať aj v noci, aby nemali dekubity a preležaniny. O týchto ľudí sa v domácom prostredí starajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí dostávajú peňažný príspevok na opatrovanie. Aby ste mali predstavu, tento príspevok je vo výške 615 eur a 50 centov mesačne. Na toľko si štát cení prácu týchto ľudí. Pre zaujímavosť, ekonomicky oprávnené náklady na jedného klienta mesačne v zariadeniach sociálnych služieb sú okolo 1 900 eur mesačne na jedného klienta, teda keby sme nemali týchto opatrovateľov a opatrovateľky, museli by títo znevýhodnení byť v zariadení, lebo zdravotný stav im nedovoľuje ostať doma bez opatery. Teda my by sme mali byť vďační, že títo ľudia sú doma a starajú sa o odkázaných, okrem toho, že šetria náklady štátu, tak možno by sa umiestnenia opatrovaní ani nedožili, tak ako je to mnohokrát, pretože zariadení sociálnych služieb je málo a čakacie lehoty sú veľmi dlhé. Jedna žiadateľka mi dokonca písala, že čakala päť rokov na umiestnenie do domova sociálnych služieb. Návrh zákona s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme preto, aby sme odstránili hranicu príjmu pre opatrovaného, tak aby sa opatrovateľovi nekrátil peňažný príspevok na opatrovanie, ak opatrovaný bude mať napríklad zvýšený dôchodok a prekročí príjem dvojnásobku sumy životného minima. Pri nezaopatrených deťom hranicu navrhujeme zvýšiť na štvornásobok sumy životného minima. Tento návrh podávame preto, pretože v konečnom dôsledku na krátenie príspevku doplatia vždy zdravotne znevýhodnení, ktorí musia častokrát doplácať opatrovateľovi, aby bol ochotný opatrovať, alebo potom obidvaja, keď nemajú ten peňažný príspevok na opatrovanie, žijú iba z toho príjmu opatrovaného. Títo ľudia sú dlhodobo na okraji záujmu a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby ľudia čo najdlhšie ostávali v domácom prostredí a nešli do zariadení, pretože deinštitucionálny princíp je najprijateľnejší pre všetkých ľudí, a preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.