Veronika Veslárová — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vláda sa na svojom ostatnom rokovaní vlády zaviazala, že pripraví optimálne podmienky na implementáciu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených je upravené v tomto dohovore, a to konkrétne v čl. 27 Práca a zamestnávanie, kde je okrem iného uvedené, že sa majú podporiť programy na udržanie pracovného miesta. Vzhľadom na to, že tento dohovor je pre Slovensko platný od roku 2010, je ešte veľa článkov, ktoré nie sú implementované v praxi, tak ako aj tento čl. 27. V súčasnosti majú uchádzači o zamestnanie problém nájsť si prácu, pokiaľ majú nejaké zdravotné znevýhodnenie. Môžeme polemizovať, či sú na vine mentálne bariéry, alebo architektonické, alebo, alebo aj mentálne, aj architektonické. V každom prípade to rozviniem v inom príspevku. Teraz by som sa chcela venovať tomu, že ak už zdravotne znevýhodnený má prácu, má zamestnanie, dnes o ňu môže relatívne ľahko prísť. V rámci súčasnej legislatívy má síce zamestnávateľ povinnosť požiadať úrad práce o súhlas, pokiaľ chce rozviazať pracovný pomer so zamestnancom so zdravotným znevýhodnením, ale pokiaľ do siedmich dní úrad práce tento súhlas alebo nesúhlas nezašle zamestnávateľovi, tak platí fikcia súhlasu. V tomto vzťahu vystupuje úrad práce ako správny orgán, úlohou správneho orgánu je posúdiť zamestnávateľom tvrdené skutočnosti, vyžiadať si doklady a podobne. Nie je možné v tak krátkej lehote posúdiť všetky fakty. Vyžiadala som si informácie zo všetkých úradov práce, koľko udelili súhlasov, vo väčšine prípadov mi povedali, že žiadne a nechávajú dobehnúť tú lehotu, čiže vo väčšine prípadov platí naozaj tá fikcia súhlasu. Zavedenie súhlasu výrazne oslabuje, zavedenie teda tejto fikcie súhlasu výrazne oslabuje právnu istotu. Inštitút fikcie sa má uplatňovať len v krajnom prípade na zabezpečenie lehôt. V tomto prípade sa z toho stalo legislatívne pravidlo. V prípade, že sa úrady práce nevyjadria a platí fikcia súhlasu, tak je to len v prospech zamestnávateľa, ale v neprospech zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ktorého máme ako štát povinnosť chrániť. Súčasné znenie zákona nielenže znižuje ochranu zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ale súčasne v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to konkrétne čl. 27, ako som už uviedla. Vláda sa teda zaviazala, že vytvorí vhodné podmienky na implementáciu dohovoru, a teda aj tohto čl. 27. Ja navrhujem, aby sa reálne touto otázkou úrad práce zaoberal. Zamestnávateľ by mal podľa môjho návrhu reálne počkať na stanovisko, a to do 30 dní odo dňa požiadania súhlasu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnanec so zdravotným znevýhodnením si zaslúži, aby relevantne úrad práce posúdil výpoveď, alebo teda resp. dal nesúhlas k tejto výpovedi. Títo zamestnanci sú už diskriminovaní tým na trhu práce, že majú vôbec nejaké zdravotné znevýhodnenie, a ťažko si hľadajú nové zamestnanie a o prácu by nemali takto ľahko prísť, ako im to umožňuje súčasná legislatíva. Nové pracovné miesta vláda nevytvára, skôr ich ruší, ako sme to mohli vidieť v Sociálnom podniku v Budmericiach, preto prosím o podporu tohto návrhu zákona, aby bol chránený na trhu práce zamestnanec so zdravotným znevýhodnením. Ďakujem za pozornosť.