Jozef Hajko — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o podpore cestovného ruchu. Na úvod poviem toľko, že cestovný ruch je významnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Slovensko z hľadiska svojich prírodných podmienok, ale aj prívetivosti svojich obyvateľov je stvorené na to, aby ďalej rástlo na cestovnom ruchu, stačí sa pozrieť dookola, na susedné Rakúsko napríklad, akým spôsobom dokážu žiť z cestovného ruchu. Je to štát porovnateľný prírodnými podmienkami s naším, s naším územím, takže určite my v KDH sme za to, aby sa cestovný ruch rozvíjal. Druhý, druhý rozmer je regionálny. Skutočne Slovensko potrebuje, potrebuje sa zbaviť toho centralizovaného riadenia a potrebujeme, aby sa rozvíjali regióny a tieto regióny aby mali v rukách také nástroje, aby vedeli ten rozvoj zabezpečovať vlastnými silami, medzi tie nástroje, samozrejme, patria aj finančné prostriedky, preto, preto my sme vždy podporovali a budeme podporovať ďalšiu vlnu decentralizácie, aby sa, aby sa právomoci, právomoci pri nakladaní s prostriedkami dostali nižšie, na nižšie úrovne. Nie je to samoúčelné, vidíme to v iných štátoch, kde to krásne funguje, zase v tomto prípade spomeniem iného suseda, spomeniem Poľsko, kde je tá decentralizácia na veľmi silnej úrovni, a vidíme, akými, akými míľovými krokmi nás Poľsko predbieha nielen v rozvoji svojho štátu, ale aj v životnej úrovni obyvateľov vrátane miest. Kde bolo Poľsko dakedy a kde je dnes? Avšak keď sa pozrieme na návrh tohto zákona, tak ideme presne opačným smerom. Opäť ideme uzamykať nejaké prostriedky, ktoré bude mať štát navyše, ak teda tento návrh zákona prejde. Novozriadené ministerstvo cestovného ruchu, samo osebe už zriadenie tohto ministerstva znamená, že sa budú centralizovať právomoci, ktoré sa týkajú rozvoja cestovného ruchu. Bodaj by to bolo tak, že toto ministerstvo sa stane nejakým metodickým, nejakou metodickou inštitúciou, ktoré... ktorá bude pomáhať vyslovene tým, tým regiónom, aby mohli cestovný ruch rozvíjať. No obávam sa, že ideme opačným smerom. Tento zákon, ktorý máme, návrh tohto zákona, ktorý máme predložený, tak hovorí o rozširovaní v podstate kompetencií tohto ministerstva a centralizovaných prostriedkov. Ide o tých 10 mil. eur, ktoré uvidíme v doložke vplyvov. Ja určite som za to, aby sa podporoval cestovný ruch cez existujúce inštitúcie. Bol to náš, náš šéf vtedajšej agentúry, ktorý prišiel s takým návrhom, aby sa ten cestovný ruch rozvíjal cez organizácie cestovného ruchu. Ja som aj niektoré navštívil minulý rok a skutočne je to veľmi dobrý nástroj. Ja len tým, čo to nepoznajú, ten princíp spočíva v tom, že ak sa dajú samosprávy, podnikatelia a iní dohromady v regióne a dokážu zhromaždiť nejaké prostriedky zo svojich zdrojov, tak štát im pridá takisto. To znamená, keď zhromaždím desať, dostanem desať, keď zhromaždím sto, dostanem sto od štátu. Samozrejme, že sú tam určité kritériá a podmienky a tak ďalej, ale takto to funguje. Je to vynikajúci model z viacerých dôvodov, prináša peniaze do regiónu, motivuje aj tie samosprávy a motivuje aj miestnych podnikateľov, aby do toho dávali svoje peniaze a štát za odmenu dá toľko, koľko vlastne oni do toho vložia peňazí. To je podľa mňa cesta, akým spôsobom pomáhať cestovnému ruchu na Slovensku. Pochopiteľne, že Slovensko ako ďalšie štáty v Európskej únii potrebuje propagovanie navonok, potrebuje, aby sme, aby sme mali nejaké nástroje na to, že keď prídem na nejaký veľtrh, aby Slovensko so svojou značkou, so svojou značkou zaznelo na týchto, na týchto podujatiach, a to je, to je úloha centrálnej vlády. Ale nemyslím si, že úlohou centrálnej vlády je teraz zriaďovať zase nejaké ďalšie komisie na ministerstve, ktoré, tieto komisie opäť budú sedieť na nejakých prostriedkoch a budú láskavo tieto prostriedky prideľovať. Ja poviem príklad, je to, nie je to len, nie je to len otázka tejto oblasti cestovného ruchu, vidíme to všade a vidíme k tomu aj také farizejské vyhlásenia. Príkladom je, my dáme na, na obnovu pamiatok cez, tento raz, v tomto prípade nie cez ministerstvo kultúry, ale spomeniem, spomeniem ministerstvo investícií, dáme 300 mil. eur – a, regióny, rozhodujte si. No vôbec to tak nie je, pretože tie regióny si nebudú rozhodovať. Ono im to vždy bude schvaľovať ten, tá centrálna inštitúcia. To znamená, je to len rétorické cvičenie, a hoci máme v regiónoch pripravené rady partnerstva, obávam sa, obávam sa, či tie rady partnerstva budú mať dostatočné kompetencie, aby mohli samostatne rozhodovať o tých prostriedkoch. V tých regiónoch vedia, vedia veľmi dobre, že kam tie prostriedky smerovať, a dokonca ich môže vláda nejakým spôsobom donútiť, to, čo bol vlastne pôvodný zámer, vidím tu, ale pred chvíľou odišiel, štátneho tajomníka bývalého na ministerstve investícií pána Ledeckého, ktorý vlastne s touto myšlienkou prišiel, že jednoducho vytvoríme rady partnerstva, tam sa dohodnite medzi sebou, čo je pre vás najdôležitejšie v tom regióne, urobte si zásobník projektov a my vám dáme peniaze a vy si z toho zásobníka potom pekne tie peniaze rozdeľujte. Funguje to tak v Českej republike, funguje to v Poľsku, funguje to vynikajúco. Žiaľ, my držíme prostriedky hore v rukách a budeme dohliadať na každé euro, akým spôsobom sa bude prideľovať. Budeme zriaďovať komisie, ktoré o tom budú rozhodovať. Návrh tohto zákona je presne toto. Je tu komisia, ktorá, ktorú zriadi minister, a napokon minister bude rozhodovať o tom, že ako sa tieto prostriedky budú prideľovať. Ideme presne opačným smerom. A na záver poviem toľko, žiaľ, nemám dôveru v inštitúcie, ktoré riadi Slovenská národná strana. Ako veľa sme rozprávali o ministerstve kultúry, veľa, o fondovom systéme, ktorý v podstate kolabuje na ministerstve kultúry, doslova kolabuje. Ako príklad môžem povedať program Obnovme si svoj dom, pokiaľ, podľa mojich informácií z tých šiestich programov zatiaľ komisia rozhodla v jednom programe a aj tak to neakceptuje ministerstvo kultúry. Bude si rozdeľovať po svojom. To znamená, priamo ministerka alebo jej ľudia, nejdem menovať ďalej, jej ľudia budú o tom rozhodovať, že, že akým spôsobom sa tieto prostriedky budú prideľovať, a komisia sa stáva v podstate len nejakým klišé, nejakým klišé, že tu máme jednoducho komisiu, ktorá o týchto veciach nieže rozhoduje, ale ktorá dáva plnohodnotný návrh, podľa ktorého sa potom ministerstvo riadi. Obávam sa, že v prípade tohto návrhu zákona opäť len smerujeme k tomuto. Je to ako, je to ako cez kopirák písané, a preto v tomto prípade nebudem sa bližšie vyjadrovať k tomuto zákonu, pretože máme skúsenosti, napríklad včera zákon o emisiách. Kolega bol na výbore životného prostredia, 25-stranový pozmeňovací návrh hodinu pred zasadaním výboru a toto ide do druhého čítania. Hej? Obávam sa, že v tomto prípade sa môže stať to isté, nebolo by to nič nové a musím, musím ako na to reagovať politicky, nebolo by to nič nové, pretože vidíme zákony, ktoré sa týkajú kultúry, a tam to išlo ako, ako na, na páse, hej. Jeden pozmeňovák cez druhý a tak ďalej. Otváranie znovu rozpravy. Takže ja si počkám, ja si počkám, ako bude vyzerať, vyzerať to, čo prejde do výboru, aké, aké pozmeňovacie návrhy prejdú do výboru, a potom sa možno bude dať aj doslova fundovanie vyjadriť o tomto zákone. Zatiaľ, tak ako je predložený, tak mám obavy, že či KDH bude schopné za takýto návrh zákona hlasovať. Ďakujem za pozornosť.