Jana Hanuliaková — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj milujem túto plnú sálu, keď tu človek môže rozprávať. No ale poďme teda k nášmu uzneseniu. Pán predsedajúci, teda ďakujem za slovo, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať úsekom z tlačovej správy z apríla tohto roku. Citujem: "Robert Fico podporuje myšlienku, aby sa do miest, obcí a vyšších územných celkov dostalo čo najviac peňazí, o ktorých môžu samosprávy rozhodovať." Prešlo päť mesiacov a dnes tu sme kvôli tomu, že finančná situácia miest, obcí a vyšších územných celkov je naozaj veľmi zlá. Chýba im dokopy 120 miliónov, 36 miliónov eur pre vyššie územné celky a 84 miliónov eur pre obce a mestá. A, bohužiaľ, teda situácia sa stále zhoršuje. No treba povedať, že nie je to teda vinou ani samospráv, ani vyšších územných celkov. Samosprávy sú dnes vystavené tlaku prijímania opatrení v oblasti obmedzovania dotácií, zvyšovania poplatkov a daní, ktoré vedú k znižovaniu životnej úrovne ľudí a nehovoriac teda o tom, že aj včera v kontexte predstaveného konsolidačného balíčka to naozaj asi nebudú mať ľudia na Slovensku jednoduché. Navrhujeme prijať toto uznesenie o kompenzácii výpadku príjmu samospráv. Sám Robert Fico zvolával ako opozičný politik mimoriadnu schôdzu na dofinancovanie samospráv, kedy povedal, opäť citujem: "Budeme trvať na tom, aby samosprávy prežili. Musia dostať minimálne túto injekciu." Ja teda očakávam, že koaliční poslanci, aj vláda sa postavia k tejto situácii naozaj zodpovedne a nájdu čo najrýchlejšie riešenie pre naše obce, mestá a naše kraje. Uznesením, ktoré predkladáme, chceme zaviazať vládu, aby toto riešenie musela v krátkom čase nájsť. Rokovania ministra financií s predstaviteľmi samospráv totiž trvajú už niekoľko mesiacov a doposiaľ nepriniesli naozaj žiadne konkrétne výsledky. Je preto nevyhnutné, aby Národná rada vyslala signál, že situácia je vážna a je treba naozaj jej neodkladné riešenie. Samosprávy už niekoľko mesiacov upozorňujú na nepriaznivú situáciu, ktorá sa netýka len malých obcí, ale aj krajských miest. Mestá a obce musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré ovplyvňujú poskytovanie služieb, ich investičný rozvoj, ale aj bežný chod úradov. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska hrozí, že sa výhľadovo zastaví aj investičný rozvoj v regiónoch plánovaný pre rok 2025. Samosprávy upozorňujú na to, že každý mesiac dostávajú o 50 % menej financií z verejného rozpočtu a z tohto dôvodu sú nútené prijať rôzne opatrenia, ktoré som už aj spomínala a majú teda dopad na kvalitu života ľudí. Medzi nimi sa vyskytujú zásahy do úplných samozrejmostí, kedy sú starostky a starostovia nútení napríklad vypnúť verejné osvetlenie v nočných hodinách, či zvyšovať poplatky za rôzne služby. Ja teda musím povedať, že aktuálne aj často aj na sociálnych sieťach, keď sledujem rôzne skupiny, tak ľudia naozaj píšu, že teda v dedinách sú pozhasínané lampy v noci a naozaj že necítia sa dvakrát bezpečne. Dámy a páni, uvedomme si, že obyvatelia obcí a miest platia rovnaké dane bez ohľadu na veľkosť obce, v ktorej žijú. Či žijú v krajskom meste, alebo v obci, ktorá má 200 obyvateľov, vždy si musia plniť svoju povinnosť a odviesť zo svojich platov časť príjmu na chod svojich samospráv. Ak niekto zarobí 1000 euro v Žiline, tak odvádza zo svojej mzdy rovnakú čiastku ako občan, ktorý zarobí rovnakých 1000 eur dajme tomu v Povinej. Je preto absolútne nedôstojné, že kým niektoré obce dokážu poskytnúť kvalitný servis a služby hodné 21. storočia, niekde inde nemajú možnosť napríklad teda, ako som spomínala, musia mať v noci vypnuté pouličné lampy a, pardon, ospravedlňujem sa... čiže v 21. storočí niekde naozaj nemajú v noci zapnuté teda pouličné lampy a v najbližšom roku im ani neopravia napríklad detské ihrisko, pretože ich obec jednoducho nezíska dostatočné príjmy. Je absurdné, že si obec jednoducho nedokáže zafinancovať ani takéto základné služby pre svoje obyvateľstvo. Je najmä absurdné, ak si uvedomíme, že za situáciu nemôžu ani starostovia, starostky, ani zastupiteľstvo, ani občan, ktorý v tej obci žije. Táto situácia vyplýva výlučne z nezodpovedných rozhodnutí politikov a pretrváva dodnes, pretože ani dnes ju politici na centrálnej úrovni nie sú ochotní riešiť. Primárnym zdrojom financovania miestnych a regionálnych samospráv je daň z príjmu fyzických osôb. V tomto roku však boli zaznamenané nižšie príjmy z dane z príjmu fyzických osôb oproti predchádzajúcemu rozpočtovému roku. Naša vláda napriek tomu neposkytla mestám, obciam a vyšším územným celkom kompenzáciu výpadku príjmu, o ktoré dlhodobo žiadajú ich zastupiteľské združenia, ako je Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávne kraje Slovenska, SK8 či Únia miest Slovenska. Predseda ZMOS-u upozornil, že historicky prvýkrát po fiškálnej decentralizácii hrozilo, že obce, mestá a kraje by mali zápornú hodnotu podielovej dane. To znamená, že štát by im peniaze z daní nielen neposlal, ale ešte aj zobral. Na druhej strane tu vidíme, ako vláda bez poriadneho odôvodnenia zriadila teda napríklad ministerstvo pre Andreja Danka, ktoré nás stojí viac ako 100 miliónov eur ročne, a dokonca si teda bez problémov, pán minister už odišiel, bez problémov prenajme dvakrát drahšie priestory, ktoré teda budú v prepočte 1,5 milióna eur ročne. Vidíme, ako si ministri, ministerky a premiér zvýšia platy a nie je pri tom úplne náročné si nájsť výroky premiéra Fica o tom, ako je zásadne proti zvyšovaniu platov. Citujem: "Nevidím žiadny dôvod, aby platy ústavných činiteľov išli prudko hore. Bolo by to absolútne neférové k ľuďom, ktorí zarábajú 400, 500 alebo 600 eur. Je to pre mňa tak principiálna otázka, že pokiaľ by sa mala situácia vyhrotiť, tak som pripravený aj spojiť hlasovanie o dôvere vlády s týmto zákonom." V tom čase toto tvrdil premiér. A ja sa teda pýtam, pán premiér, už nikto na Slovensku nezarába dneska minimálnu mzdu? A koho výsledok je vlastne, že stále tu máme platy na úrovni 600 alebo 700 eur? Vládli ste naozaj príliš dlho, aby niekto mohol tvrdiť, alebo aby ste vy mohli tvrdiť, že toto nie je aj na vašich pleciach. A toto je presne inak Robert Fico, človek, ktorý nemá problém jeden deň povedať niečo a na druhý deň robiť presný opak. Namiesto toho, aby riešil skutočné problémy, napríklad aj tie mzdy a kvalitu života ľudí na Slovensku, tak buď tu podporuje úplne nelogické projekty svojho trojpercentného koaličného partnera, alebo si hľadá zástupné témy na prekrytie toho, že tu likviduje demokraciu a právny štát. To, čo zatiaľ vidíme od vlády, sú len nesystémové kroky, ktoré reálne nikam, našim samosprávam v tejto situácii nepomáhajú. Koalícia za ideálne riešenie považuje dotovanie obcí absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to aj s kolegom, že koalícia okráda obce pod nezávislým a opozičným vedením, že táto vláda sa stará naozaj iba o svojich ľudí. Ja sa pýtam, životy ľudí, ktorí volia napríklad Progresívne Slovensko alebo inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu? Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami, vodovodmi, kanalizáciami? Vidíme to aj na príklade nedávno. Minulý týždeň ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 milióna eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky, festivaly a rôzne iné projekty v čase, kedy zástupcovia niektorých samospráv hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, kúriť a dokonca platiť platy zamestnancom, že hrozí pozastavenie celkového investičného rozvoja. Tak ja už naozaj neviem, že na jednej strane tu rozdávame dotácie a na druhej strane tu nemáme financie na základný chod samospráv. Tak niečo asi potom tu nefunguje. Ministerstvo financií má z hľadiska obcí a miest len jedinú úlohu. Má zabezpečiť dlhodobé, udržateľné a systémové financovanie, ktoré umožní starostom a primátorom hospodáriť so svojím rozpočtom. Ministerstvo financií má vytvoriť taký model financovania samospráv, aby každé dieťa na Slovensku malo materskú školu, aby naši seniori nemuseli čakať na dlhé týždne a mesiace na miesta v zariadeniach sociálnych služieb. Aby sme nemali rozbité cesty, zničené hrady a aby vo väčšine obcí nechýbali vodovody a kanalizácie. To je jediná úloha, ktorú má ministerstvo financií. Nie rozdávať rôzne dotácie svojim starostom. Namiesto toho vidíme dlhodobú nečinnosť, ktorá už viac ako 20 rokov spôsobuje, že starostovia čakajú na smiešnych pár tisíc eur z vládnych dotácií, aby mohli postaviť obyčajné detské ihrisko. A aj to šťastie sa usmeje teda, žiaľ, len na tých, ktorí nosia správne stranícke tričko. Dovoľte mi, aby som v tejto rozprave v krátkosti hovorila ešte o jednej veci. Teda nielen o potrebe stabilizácie finančnej situácie našich samospráv, ale aj využila túto príležitosť hovoriť o potrebe zmeny pohľadu na fungovanie našich samospráv. Na Slovensku máme viac ako 1100 obcí, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov, ktoré musia plniť všetky kompetencie ako veľké mestá. A toto je naozaj jednoducho neudržateľné. Všetci o tom vieme, všetci o tom hovoria a nikto s tým nič roky nerobí. Potom sa naozaj nemôžeme čudovať, že stále prešľapujeme na mieste. Väčšina európskych štátov urobila krok k efektívnejšiemu fungovaniu samospráv. Urobili kroky, ktoré umožnili dostať do regiónov viac peňazí a financovať investície a služby, ktoré dovtedy nebolo možné. Nás k rovnakým krokom vyzývajú dlhodobo nielen európske inštitúcie, ale aj akademici a organizácie OECD napríklad. Podľa mnohých publikácií by podobné zmeny mohli priniesť efektívnejšie spravovanie verejných prostriedkov, viac kvalitnejších verejných investícií a rovnako aj ekonomický rast. Vlády SMER-u, ktoré majú rezort financií vo svojich rukách už štvrté volebné obdobie, sa k ničomu podobnému nikdy neodvážili. A aj to je dôkaz alebo jeden z dôkazov, že im na skutočnej pomoci ľuďom na Slovensku úprimne nezáleží. Nechcem byť teda veľmi zlá, ale mám niekedy pocit, že na Slovensku fungujeme tak, že záujmy jednotlivcov sú niekedy nad záujmy našej krajiny. A vidíme to teda hlavne aktuálne na strane našej vládnej koalície. A z tohto dôvodu aj Slovensko, žiaľ, nenapreduje. Pretože nedokážeme robiť niekedy aj ťažké rozhodnutia v oblasti fungovania. Tieto rozhodnutia, reformy by však Slovensko posunuli naozaj dopredu míľovými krokmi. Každý z nás jednoducho musí vykročiť niekedy zo svojho tieňa a pozerať dopredu. Potrebujeme začať využívať naše zdroje čo najefektívnejšie a poskytovať ľuďom čo najlepšie služby bez ohľadu, kde na Slovensku sa narodili, či rozhodli žiť. Páni, dámy, prosím, začnime riešiť skutočné problémy, ktoré naše Slovensko naše obce, mestá trápia a takým je aktuálne teda aj dofinancovanie našich samospráv. Preto vás prosím o podporu nášho uznesenia. Ďakujem.