Tibor Gašpar — vystúpenie v rozprave, 20. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pozorne počúvam, aj keď nie som v sále, všetku vašu argumentáciu a snažím sa ju značiť, aby som na ňu mohol reagovať. To, čo tu predniesol pán spravodajca v súvislosti s konkrétnym čerpaním na konkrétne občianske združenie týkajúce sa matky Michala Šimečku, je vzorový príklad toho, ako sa správajú vlastne neziskovky, nie všetky a občianske združenia pri čerpaní dotácií. Ja to trošku vysvetlím jednoduchším jazykom, ale skôr než sa k tomu dostanem, by som chcel a divím sa, prečo pani poslankyňa Mesterová odišla, lebo ona používa nejakú už záverečnú správu z toho auditu a tú záverečnú, hovorí nám, že, že vytrhávame z kontextu naše tvrdenia, pritom si myslím osobne, že vytrháva z kontextu a z tej správy nejaké tvrdenia práve ona. Čo hovorí v zásade zhrnute ten audit. Vnútorný audit na ministerstve spravodlivosti bol zameraný na vnútornú kontrolu systému prideľovania dotácií v oblasti ľudských práv. Dôvodom bolo predchádzajúce zistenie z netransparentnosti pri tvorbe komisií a prideľovaní žiadostí na podklade takzvaného náhodného výberu. Najdôležitejším zistením bolo to, že celý proces bol v rukách dvoch osôb na ministerstve spravodlivosti, u ktorých sa kumulovali rôzne funkcie. Riaditeľ odboru ľudských práv bol súčasne aj predsedom hodnotiacej komisie a administrátor žiadostí bol súčasne aj tajomníkom hodnotiacej komisie a zároveň aj podriadeným zamestnancom riaditeľovi odboru ľudských práv. V rukách dvoch osôb sa teda zbierali rôzne oprávnenia a povinnosti, ktoré mali vplyv na udeľovanie dotácií žiadateľom. Absencia akéhokoľvek vnútorného predpisu v tomto prípade otvorila cestu možným netransparentným postupom. Aj preto mohol riaditeľ odboru ľudských práv v jednej osobe aj ako predseda hodnotiacej komisie bez akýchkoľvek pravidiel odňať konkrétnym hodnotiteľom projekty a prideliť ich sám sebe. Takýmto spôsobom odňal a pridelil na hodnotenie projekty Inakosť, Dúhový PRIDE, Nomantinels a Projekt Fórum občianske združenie patriace matke Michala Šimečku. Zmena hodnotiteľa je veľmi významná, pretože môže rozhodnúť o úspešnosti alebo neúspešnosti konkrétneho projektu. K ďalším zisteniam patrí to, že pochybenia v procese predkladania a administratívneho spracovania žiadostí v zrušenej výzve, bolo ich až 37 žiadostí v rozpore so zákonom. Hovorím o zrušenej výzve z roku 2024. Zaradených do procesu hodnotenia aj keď nespĺňali zákonom stanovené kritériá a postúpili do druhého kola s vysokou šancou získať požadovanú finančnú dotáciu. Zamestnanci ministerstva spravodlivosti nedodržiavali interné postupy a modifikovali si ich podľa svojej potreby. Proces zostavovania hodnotiacej komisie a následného hodnotenia bol vyhodnotený ako málo transparentný a nepredvídateľný z dôvodu absencie akýchkoľvek pravidiel, z dôvodu, že neexistuje definovanie podstaty konfliktu záujmov nielen z pohľadu členov hodnotiacej komisie, ale aj z osôb zapojených do procesu na ministerstve spravodlivosti. Chýba zverejnený proces riešenia prípadov, keď existuje konflikt záujmov, ako sú žiadosti odnímu, prípadne komu sa pridelili. Treba zdôrazniť, že ide o peniaze štátu a bez transparentného rozhodovania o žiadostiach je možné ho zneužiť. To, že vnútorný audit nezistil účelovosť pri tvorbe hodnotiacich komisií, neznamená, že sa tak nestalo. Vnútorný audit vychádza iba z dokumentov, verejne dostupných informácií a vyjadrenia administrátora. Keďže riaditeľ odboru ľudských práv už nie je zamestnancom ministerstva spravodlivosti a zamestnanci vnútorného auditu teda majú pri vykonávaní svojej funkcie limitované kompetencie. Nie sú to vyšetrovatelia trebárs Policajného zboru a nie sú oprávnení skúmať potencionálne rodinné, spoločenské, politické väzby členov hodnotiacej komisie a žiadateľov o dotácie. Je preto logické, že sa takého závery nemohli v takejto správe objaviť, ale tieto závery robíme práve na základe takýchto informácií ako hodnotiace politické úsudky. Pán Šimečka, ste v konflikte záujmov ako politik, presadzujete vlastné záujmy, potvrdzuje to fakt, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová a minister spravodlivosti Boris Susko neporušili žiaden zákon, ale stali sa predmetom šikany z vašej strany. To je zatiaľ k tým zisteniam z ministerstva spravodlivosti a teraz by som sa dotkol toho, čo bolo povedané spravodajcom v tom konkrétnom prípade, ja ho nazývam ako vzorový prípad. Budem to popisovať takým jednoduchším spôsobom, aby sme to pochopili aj tí, ktorí to nechceme pochopiť, pretože vaše vystúpenia vo faktických poznámkach boli len o zahmlievaní tohto problému. Bola tu dotácia vo výške 50-tisíc alebo žiadosť o dotáciu, ku ktorej bol priložený nejaký predpokladaný rozpočet toho celého, akým spôsobom sa budú peniaze míňať a tak ako povedal pán Glück, ja budem sa snažiť byť aj popritom konkrétny, uvediem, načo to malo byť. Predmetom mala byť séria verejných podujatí o ľudskej dôstojnosti, diskusie, workshopy, umelecké aktivity. Jedna časť mala byť o fašizme, tá sa mala diať v marci a ďalšia ku klimatickým zmenám v novembri. Účel teda dotácie je podpora kultúrnych aktivít. Miesta projektov boli Bratislava, Bystrica, Žilina, Banská Štiavnica. S tým, že sa tu predpokladali teda nejaké položky, ktoré tu čítal aj pán spravodajca a ktoré teda vzhľadom na nezáujem zrejme o tento projekt, hovorím to preto, pretože mnohé z tých položiek sa nenaplnili práve preto, že miesto osemnástich subjektov prišlo desať a tak ako tu bolo prečítané, podľa projektu malo byť účastníkov konferencie osemnásť, nakoniec ich bolo desať, a teda neboli na nich náklady 7 200, ale len 2 500 eur. Vedel by som opakovať ďalšie položky, o ktorých hovoril spravodajca, kde sa znížili náklady, lebo prišlo málo ľudí, pretože sa nedoniesol taký istý počet bannerov, necestovalo sa možno na niektoré miesta, to znamená, pýtam sa, keď bolo menej práce, prečo si vyúčtovali vyššie sumy, ako bolo, keď bolo menej práce. Bolo menej prekladov, bolo menej tlmočenia, napriek tomu sa stalo to, že pri zistení, aké sú reálne náklady na danú aktivitu tohto združenia, sa rozhodli títo ľudia tieto zvyšné prostriedky, ktoré sa nevedeli vyúčtovať inak, dostať do položky, ktorá bude odmenou. Dobre to tu zaznelo, áno, je to odmena, ktorú zobrala pani matka alebo matka pána Michala Šimečku a ktorú dostala aj ďalšia osoba, ktorá je evidovaná na toto občianske združenie, a teda pani Andrea Puková. Za menej práce, čo sami dokladovali, že neminuli, si vypýtali následne vyššiu odmenu. To je ten jednoduchý význam toho, ako to funguje. Aby z tých 50 tisícov náhodou nemuseli niečo vrátiť, alebo neminúť a minúť len to reálne, tak zvyšok si preúčtovali do pochybných položiek ako je streamovanie nejakej konferencie, mimochodom prvý nástrel takéhoto streamovania mal byť okolo 1 800 eur. Neskôr to dopadlo, aby som bol presný na 5 000 eur. Toto je tá účelovosť míňania finančných prostriedkov štátnych? S týmito cenami vy by ste súhlasili, pán poslanec? To je to, čo ste povedali, že nemôže mať hodnotiaci úsudok na takéto niečo? Ale ja, ja to hovorím, že toto všetko bude ešte predmetom ďalšieho, presne jak ste povedali, ďalšej kontrolnej činnosti a možno aj finančného vyšetrovania na polícii. Pretože míňať takýmto spôsobom peniaze, ktoré, ktoré nemuseli byť už nutne minuté a ja, ja netvrdím, že si nemohli dať aj nejakú odmenu, ale tá odmena je presne ten rozdiel, čo ste tuná, pán Dubéci, opäť tu nie je, zamlžili, keď ste prišli s predstavením čerpania finančných prostriedkov na kolegov spôsobom, kde ste nepovedali, že kto je vlastne žiadateľ a na aký účel. Ja tvrdím, že tu je účel odmena štatutárom týchto občianskych združení. A zrejme, keď sa pôjde dôslednejšie projekt po projekte, tak sa zistí, ešte to doplním. Myslím, že som zachytil teraz, že pani Šimečková, mamka pána podpredsedu, si teraz opäť organizuje tú stredoeurópsku konferenciu a zbiera na to peniaze, lebo už jej štát teda nechce dať a že ohodnotila tú svoju potrebu na tú konferenciu tuším niečo cez 7-tisíc eur. Tak zrazu to ide urobiť aj za iné peniaze, keď to bolo za štátne, tak sa to robilo za 50-tisíc eur a polovica z tej odmeny sa rozdelila medzi pani Šimečkovú a tú druhú pani, ktorá v tom občianskom združení je. Toto je princíp čerpania a mám vnútorné presvedčenie, že budeme toto počuť aj pri ďalších občianskych združeniach. (Zvonenie telefónu.) Dúfam, že to nezvoní mne. Čo sa týka ešte reakcií na niektoré veci, ktoré tu zazneli, posledná poznámka na porovnávanie neporovnateľného. Pán Dvořák, ja som užasnutý, keď idete porovnávať to, čo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostávajú od poisťovní, a teda starostlivosť o pacienta s týmto typom dotácie, ktorý je na, niekto to tu nazval, akési, akési strategické projekty a niečo, čo si Slovensko musí vážiť. No tak ja som sa doteraz vyhol hodnoteniu týchto projektov, ani ich nebudem ďalej hodnotiť alebo tých umeleckých výkonov, ale s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa to ozaj nedá porovnať. To je presne to, čo po vás žiadali, pán poslanec Dubéci, ospravedlnenie viacerí poslanci a ste to neurobil, neospravedlnil ste sa, pretože ste podsunul verejnosti pri manipulácii verejnej mienky, že tieto peniaze idú pre nich. Pritom nešli pre nich. Ale ja som presne povedal, pre koho tie peniaze išli. Pre príbuzných, priamych príbuzných ako je matka pána podpredsedu Michala Šimečku a jeho priateľka. Ja to hovorím takto od začiatku, nehovorím to nijako inak. Ja hovorím o politickej zodpovednosti pána podpredsedu za všetko, čo tu dnes zatiaľ zaznelo a budem aj ďalej následne reagovať. Ďakujem. (Potlesk.)