Martin Šmilňák — vystúpenie v rozprave, 19. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, bývalý pán minister školstva a vážení kolegovia, ktorí ste ešte teraz večer o pol siedmej pozberali zbytky síl a máte ochotu ešte diskutovať o školských zákonoch. Bavíme sa dnes o zákone 138/2019, a to je zákon o príprave pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a ja som po skúsenostiach aj zo sveta, aj štvrťstoročnej praxe v oblasti školstva som veľmi túžil urobiť trošku nejaký krok k zmene prípravy pedagógov na Slovensku a veľmi som to chcel, nevedel som presne jak a dnes tu stojím pred vami a dnes mám možnosť dokonca diskutovať o tom s ministrom školstva. Ja som včera, ale nechcel som byť sarkastický vôbec, len dotkol som sa toho pojmu že Nežná revolúcia. Preto som sa ho dotkol, lebo pre mňa revolučné je nejaká veľká zmena. Ja vám chcem trošku povedať, že čo hovorí text zákona a aká je prax a čo si myslím, že by mohla byť revolučná zmena. Lebo vy ste otvorili, pán minister, veľmi dôležitý zákon a je tu možnosť veľa vecí opraviť. Vedeli ste, drahí kolegovia, dokonca je tu pán rektor univerzity, vás som opomenul, prepáčte, ale vedeli ste, že učitelia, pedagógovia musia absolvovať tzv. kontinuálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, súčasťou ktorého je, počúvajte dobre, že kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. To všetko musíme absolvovať, aby sme získali nejaké kredity. A keď už mám nejaký počet kreditov, tak potom mi môže stúpnuť mzda o pár desiatok eur. Ale ten zákon sa tak často mení, že niekedy vám kredity platili navždy a teraz vám padajú po nejakom období. Potom sa to zase zmení, zase novelizuje. Čiže my absolvujeme nejaké nekonečné vzdelávania, ale výsledkom ktorých ani nie je lepší pedagóg a lepšie školstvo, ale je to taký, je to také naháňanie sa za kreditmi. Veľmi často sú tieto školenia, prepáčte, bezobsažné. Ja som také zažil. Asi polovicu z tých, ktoré som absolvoval, mi nič do života nedali a neurobili zo mňa ani lepšieho učiteľa, ani nič. Chcem povedať, že súčasťou tohto zákona, lebo tento zákon sa odvoláva na tzv. pedagogické štandardy, my sme vytvorili, predstavte si, viete koľko máme typov odborných a pedagogických zamestnancov? Koľko máme tých typov? Tridsaťšesť. Máme 36 rôznych pedagógov a odborných zamestnancov v školstve a každý z nich má vypracované štandardy, že čo má robiť, ako má robiť, prečo to má robiť, čo nesmie robiť a tak. A keď to dáte dokopy, tak je to viac ako 600 strán materiálov. O tom, ako má vyzerať náš slovenský učiteľ. Teachers' standards vo Veľkej Británii, ktorá je oveľa väčšia krajina a oveľa dlhšie trvajúca demokracia, ona má Teachers, učiteľské štandardy spracované na pätnástich stranách. Pritom päť strán hovorí o tom, že čo má byť učiteľ, čo musí robiť učiteľ, čo nesmie robiť učiteľ. Päť strán. My na to potrebujeme 650 strán. Toto je, pán minister, hodená rukavica, keď otvárate ten zákon. Heslo je, včera som ho spomenul, že zjednodušujme to. Viete, koľko u nás trvá príprava? U nás musí byť, teda učiteľ v škole musí byť, musí mať vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Päť rokov trvá príprava pedagóga a väčšinu času ide o teoretickú prípravu. Tá praktická príprava, tie najprv náčuvy a potom pedagogická prax je veľmi krátka, veľmi formálna. A keď príde učiteľ do školy, tak dostane tzv. učiteľa, ktorý ho uvádza do praxe. Ale ten učiteľ má plný úväzok. Ten vkuse učí. A ten nový učiteľ, predstavte si, tiež dostane plný úväzok. Že oni na seba možno nemajú, že by som prišiel mu na nejaký náčuv alebo prehodnotiť hodinu alebo mu poradiť, ja na to takmer nemám čas. A po polroku alebo po roku mu vystavím papier, že už nie je začínajúci učiteľ, aleže už je samostatný učiteľ. Je to formálne a tomu učiteľovi to pramálo pomôže. Na to, aby som ja zvládol predmet v Británii, povedzme, chcem učiť angličtinu, potrebujem bakalára, potrebujem vyštudovať tri roky. A aby som stal plnohodnotným učiteľom, idem do školy a na rok tam robím asistenta učiteľa. Robím všetky ostatné práce a ten učiteľ, ktorý ma uvádza, tak mi dáva učiť časť hodín po dohode, ten učiteľ ma formuje, je to senior učiteľ, ktorý má skúsenosti, ktorý je na to určený. A po troch rokoch teoretického vzdelávania v predmete a po roku praxe máte hotového učiteľa, ktorý si tým všetkým prešiel. Za štyri roky dokážeme toto spraviť, teda dokážu toto spraviť v Británii. My máme vo vzdelávaní v príprave učiteľov veľa balastu, na konci dňa sú to ľudia, ktorí prichádzajú vykukaní do vzdelávacieho systému, dostanú tam, vzadu ti sedí tvoj učiteľ, ktorý ťa bude uvádzať, a vy sa s ním za dva mesiace ani nestihnete stretnúť. Dokonca sa môže stať, že dostanete hneď robiť triedneho učiteľa a vy neviete, ako sa to robí. Vy nemáte ani šajnu. A my dnes otvárame zákon, to je super, že otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a je super, že hovoríme o revolučných riešeniach, o revolúcii, ale toto nie sú revolučné riešenia. Toto sú len také kozmetické úpravy a riešime minimálny problém. Ale je tu priestor na to, aby sme urobili trošku revolučnejšie kroky a aby sme pri príprave pedagógov ich prestali šikanovať, ale skutočne im pri ich príprave počas školy a ich sprevádzanie počas ich začínajúcich rokov, aby sme to zlepšili a príklady dobrej praxe sú. Trošku ma mrzí, že, a asi budem musieť za pánom ministrom možno osobne zabehnúť, lebo tento formát asi nevytvára priestor na to, aby sme, aby sme hľadali a nachádzali najlepšie možné riešenia. To, s čím teraz prichádzate, tomu veľmi neoponujem, pán minister, len hovorím, že sú to len čiastkové riešenia nejakej drobnej veci. Ale revolučné riešenie by bolo urobiť systém prípravy pedagógov a ich odmeňovania tak, aby to fungovalo lepšie a tie príklady dobrej praxe sú. Pán minister, ty si aj študoval v Británii a aj máš určite prehľad o tom, ako to funguje vo svete. Ja ťa aj takto verejne pozývam, budem mať v novembri konferenciu, kde prídu profesori z tých najrenomovanejších univerzít sveta, dokonca z najlepšej vzdelávacej univerzity, teda vzdelávacej inštitúcie sveta a o tomto tam budeme hovoriť, že ako, ako proste k týmto riešeniam prišli, ako by sme to mohli prebrať na Slovensko. Možno tam bude trošku priestor sa o tom porozprávať. Otvárajme zákon 138/2019, ale prinesme, prinesme tomuto školstvu zmeny, ktoré, ktoré reálne školstvu pomôžu. Toto je čiastkové riešenie, s ktorým nemám až také, až také veľké problémy, ale máme tu oveľa väčšiu možnosť a máte väčšinu. Vnímam ťa, pán minister, ako skúseného manažéra, máte v tíme aj ľudí, ktorí školstvu rozumejú, pohnime s tým dopredu a neprešľapujme na mieste. Ďakujem.