Ján Hargaš — iné vystúpenie, 15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nejaké kuloárne reči hovorili, že o druhej sa začne tak zmrákať nad nami, tak neviem, či náhodou nebudem posledné vystúpenie. Ale, iba tak vidím, že tak pribúdajú poslanci koalície po, po jednom, tak uvidíme. V každom prípade nebudem, nebudem hovoriť dlho, ale chcel som vám, milí kolegovia z koalície, spraviť taký, taký odpočet. Odpočet metód a techník ničenia nezávislých inštitúcií, keďže dnes sa tu stretávame na tomto smútočnom zhromaždení pri ničení ďalšej nezávislej inštitúcie, tak idem teda od, od začiatku procesne. Úrad špeciálnej prokuratúry, skrátené legislatívne konanie a poslanecký pozmeňovák, prvá inštitúcia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, skrátené legislatívne konanie, druhá inštitúcia. Obsadenie štatistického úradu, teda to je technika, že teda môžte vyhodiť riaditeľa za hocičo a potom to aj spravíte, skrátené legislatívne konanie, tretia nezávislá inštitúcia padla. Fond na podporu umenia, poslanecký pozmeňovák na poslednú chvíľu. Rada pre štátnu službu, poslanecký pozmeňovák, spackaný, lebo ste pri hlasovaní chytili paniku, že sa ozvalo meno opozičného poslanca, tak ste vlastne nevedeli, o čom hlasujete, tak ste boli proti, potom ste zistili, že ste boli proti vlastným bodom, tak ste to celé zastavili. Potom teda opakované druhé čítanie a potom už na druhý pokus sa pokazil... teda podarilo. To len, aby to bolo na záznam, že aj to ničenie cez zrýchlené procesy niekedy možno až príliš ženiete. Ale možno to vyskúšame aj teraz nejak, dať návrh v rozprave, aby sa o niektorých bodoch hlasovalo samostatne, a naposledy to zafungovalo pri Rade pre štátnu službu, že koalícia zazmätkovala, tak možno by to zafungovalo aj teraz. Audiovizuálny fond, poslanecký pozmeňovák. NIHO, čiže analytický inštitút v rezorte zdravotníctva, poslanecký pozmeňovák v pléne, tiež spackaný, tiež sa to opravovalo. Čiže toto som si dovolil taký krátky, krátky sumár toho, akými metódami a technikami ničíte jednu nezávislú inštitúciu po druhej, a hovorím to z hľadiska princípu, prečo potrebujeme nezávislé inštitúcie, ale hovorím to aj kvôli tým ľuďom, ktorí tam pracujú. Aj v tom Audiovizuálnom fonde, aj v týchto nezávislých inštitúciách sú odborníci, ktorí častokrát museli spraviť rozhodnutie, či budú za lepšie peniaze pracovať v komerčnej sfére, alebo idú sa hodiť v prospech služby štátu, alebo ako by som to nazval, idú proste slúžiť nejakej väčšej spoločnosti. Tak, tak týchto ľudí decimujete, vyháňate zo štátnej správy jedného po druhom, vysielate jasný signál všetkým tým ostatným desiatkam a stovkám tisíc úradníkov, že odbornosť sa veľmi nenosí a že to nebude veľmi oceňované, keď budú do vecí príliš kecať, takže za tých úradníkov, za tých odborníkov sa tu ja dnes staviam, pretože aj ja som si vyskúšal službu pre štátnu správu, a myslím, že je dôležité, aby sme sa ich zastali, aby vedeli, že sú tu ľudia, na ktorých sa môžu obrátiť, aj keď vy takto systematicky podkopávate jednu inštitúciu po druhej, lebo môžete, lebo máte najtesnejšiu väčšinu v histórii Slovenska, ale stále je to väčšina, tak môžete. A možno aj nerozumiete, že prečo my tak bazírujeme na tých procesoch. Veď, veď však to je proces, však to je druhoradé, dôležitý je ten obsah. Tak ja skúsim... (Ruch v sále.) A už, už začína to tu tak šumieť. Tak skúsim vám dať nejaké, nejaké príklady, praktické príklady teraz, prečo je proces dôležité z toho legislatívneho hľadiska. Je to veľmi jednoduché – práca chvatná, málo platná. Jednoducho keď to ženiete, robíte chyby, tie chyby potom musíte opravovať, na tie chyby potom doplatia ľudia, na ktorých ste nemysleli. Už som tu dneska dával príklad s pasmi, čo sa, čo sa vám podarilo. Opačný príklad toho dobrého procesu, aj keď nesúhlasím s tým finálnym zákonom, by mohol byť zákon o verejnom obstarávaní, ale aspoň ten proces bol dobrý. Štandardné MPK, stovky pripomienok, vyčistilo sa to, opravilo sa to. Oveľa lepší návrh zákona vyšiel, ako bol na začiatku. Stále nie je dosť dobrý podľa môjho názoru, ale oveľa lepší ako na začiatku. To keby sem prišiel v SLK, v tej prvotnej podobe, tak rukami by zalamovali všetci starostovia, primátori a obstarávatelia, firmy. Ale tak dobre, tak dám vám príklad možno menej teoretický, menej legislatívny. Tak som si povedal, čo by som tak mohol, futbal. Žije teraz celá krajina futbalom, tak dám vám príklad futbal. Prečo je dôležité rešpektovať aj nepísané pravidlá, pretože toto, to sa tu my snažíme vám povedať, že možno nejdete proti litere zákona, ale idete proti duchu zákona, keď tie procesy takto ženiete. Tak predpokladám, že viacerí z nás pozerali posledný zápas slovenskej reprezentácie proti Rumunom. Neviem, či áno, či nie, ale predpokladám, keďže máme to ministerstvo športu, tak prečo si to nepozrieť, ten futbal. Ja som ho pozeral a bol tam taký moment, myslím, že okolo 70 minúty sa stala taká situácia, že po jednom súboji ostal ležať na trávniku slovenský hráč, a potom sa nejak lopta dostala k Rumunom a oni by kľudne mohli hrať ďalej a ísť do útoku a mali sme vlastne o jedného hráča menej, mali by vlastne výhodu. Ale čo spravili? Zakopli tú loptu do autu. No a teraz mohli by ste si zobrať knižku pravidiel o futbale a hľadať tam pravidlo, že hráč je povinný zakopnúť loptu do autu, keď nejaký iný hráč leží na ihrisku, a nenájdete tam také pravidlo. To v tej knižke nie je, to je nepísané pravidlo. To je nepísané pravidlo, že takto sa to proste robí, lebo máme voči sebe nejaký rešpekt, nejakú úctu, tak nebudeme predsa využívať nevýhodu súpera. Preto sú dôležité nepísané pravidlá. Keby sme my Slováci boli v opačnej situácii a hráme ďalej, všetci nás vypískajú. Aj vás by mali vypískať za ten zoznam, ktorý som vám tu prečítal, ako ničíte tie inštitúcie, možno v súlade s pravidlami, ale v rozpore s nepísanými pravidlami. Takto sa to proste nerobí. No a keďže sa bavíme o Audiovizuálnom fonde, tak na záver som si pripravil zopár, zopár anekdot z audiovizuálneho umenia, ktoré mi pripomínajú to čo tu robíme. Najprv mi napadol film Jáchyme, hoď to do stroje, to bola podľa mňa fráza, ktorú si povedali kolegovia, keď pánovi Farkašovského hovorili, aby teda podal ten pozmeňovák, tak takto si nejak predstavujem: „Hoď to, hoď to do stroje!“ Potom, keďže tu už máme aj precedensy, tak mi napadlo, fráza z filmu Vesničko má středisková: „To neděláš dobře s týma sirkama, to se ti vymstí!“ Že keď to takto ženiete, ono sa to vypomstí, naozaj budú tam chyby, bude to zlé, doplatia, doplatia na to umelci, doplatí na to verejnosť. No ale na záver, na záver, čo by sa asi najviac hodila, posledná fráza, ktorá je z filmu Černí baroni, ktorý mám osobne veľmi rád, kde sa v tej záverečnej scéne ten kapitán Horec pýta majora Terazkyho, ak si to pamätáte: „Řeknete, není tato situace poněkud absurdní?“ A on sa ho spýta, major Terazky: „A čo vy si tak predstavujete pod pojmom absurdný?“ A ja by som odpovedal, že toto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)