Ľubomír Galko — faktická poznámka, 15. schôdza

Ďakujem pekne. Ja sa chcem vyjadriť tiež vlastne k tomu, čo hovoril Jozef Pročko, že ja som dlho v politike, ja som to hovoril, štrnásť rokov s trojročnou prestávkou, ale rodina, proste ženy a deti to vždy bolo pre mňa obrovské tabu a nepodarilo sa mi za tých štrnásť rokov nikdy, nikdy uraziť niekoho manželku alebo niekoho deti a musím recipročne povedať, že, že ani moju manželku, ani moje dve dcéry si nevzal za tých 14 rokov nikto do úst. Ani, ani keď som bol minister, ani keď som bol v opozícii, ani keď som bol v koalícii, a takto by to podľa mňa malo byť a takto by to malo aj zostať, lebo to je tá hranica, že ktorú nemôžeme prekročiť. Ja už minule, keď som išiel v tuneli a stretol som poslanca Michelka, tak so mnou to normálne tak mykalo, že teda pôjdem mu vysvetliť, lebo minule o mne hovoril, že som vred a že ma treba, ja neviem čo, vyrezať, politický vred. No nakoniec som sa ustrážil, lebo jednak som si povedal, že máme to, ten zmier, a plus teda sú aj kamery v tom tuneli, takže som si povedal, že nie, že nebudem to tam s ním riešiť, ale ja tu normálne objektívne a zodpovedne hovorím, že keď raz niekto povie o mojej manželke, že je... Čo to povedal? Že je, že je biela kobyla či biely kôň, ja mu rozbijem papuľu. Normálne priamo na mieste a nebudem nad tým ani minútu rozmýšľať, lebo, lebo to je tá hranica, za ktorú proste nemôžeme ísť. Pánovi Hlinovi to ušlo. Ja, ja tu nie som jeho advokát ani tútor, ja si myslím, že, on teda neurazil manželku pána Gašpara, ale, ale chcel tam naznačiť, že či nejaký iný rodinný príslušník nedostane nejakú funkciu, ale myslím si, že dnes by už ani to nepovedal, ale nemôžeme my nazývať naše manželky bielymi kobylami. Jednoducho nemôžeme. Ďakujem pekne.