Jozef Pročko — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Milá kolegyňa, milí kolegovia, áno, milá kolegyňa a milí kolegovia, začnem trošku netradične. A pred chvíľou prišiel za mnou hore Dušan Tittel a povedal, že či pôjdem si zahrať futbal s výberom Národnej rady 6. júla... S anglickým? S Angličanmi, politikmi, pán Stachura ide, pán Truban ide, pán Truban bude veľmi silná opora, pretože je vysoký, dajú ho do bránky. (Reakcia z pléna.) Tak. Začal som preto, pretože s Dušanom Tittelom som absolvoval niekoľko desiatok charitatívnych podujatí, kedy peniaze z týchto podujatí išli ľuďom, ktorí to naozaj potrebovali, a vyzbieralo sa naozaj veľmi pekné množstvo peňazí pre ľudí, ktorí to potrebovali. Ale toto by mal robiť štát. Štát by sa mal starať o tých, ktorí to naozaj potrebujú. A zvlášť by sa mal štát starať o zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Ale už ste to dnes počuli. Tento štát sa stará hlavne o to, aby ministri a premiér Slovenskej republiky mali dvojnásobné platy, aj keď premiér Slovenskej republiky pred rokmi rozprával, že je to hyenizmus, aby si ministri a premiér zvyšovali platy. To bolo pred rokmi. Teraz asi nie sú peniaze na zdravotne ťažko postihnutých, keď dneska ste počuli pri zákone, ktorý predkladal pán Takáč, a pán Hlina o tom hovoril, sa dvojnásobne predražila ťažba dreva. Dvojnásobne sa predražila. Čiže peniaze sa musia dnes šetriť, aby sa mohli dávať na predražené veci. Spomenul som ten, tie, v úvode tie, futbal, ten futbal a tie charitatívne akcie preto, lebo naozaj žiadna jedna vláda neurobila toľko, ako naša vláda pre sociálne odkázaných a zdravotne postihnutých. A to je fakt. To je neodškriepiteľné, je to tak. Je to tak. Teraz predkladáme zákon, v ktorom chceme, aby sa pomohlo zdravotne ťažko postihnutým ľuďom. Nie našim kamarátom, ale zdravotne ťažko postihnutým ľuďom. A ja si myslím, že na toto, nieže myslím, ja som hlboko presvedčený, že na toto sa peniaze nájdu vždy. Tento štát nikdy, nikdy, nikdy nepomáhal zdravotne ťažko postihnutým, sociálne odkázaným. Tvárili sme sa alebo tvárili sa naši, naši predstavitelia, že sú sociálni demokrati, že sú, že sú to ľudia, ktorí pomáhajú dôchodcom. Figu borovú. Figu borovú! Nikdy! A ja som hlboko presvedčený, že aj Progresívne Slovensko, Progresívne Slovensko zahlasuje za tento zákon, pretože majú medzi sebou človeka, ktorý vie, čo to je zdravotné postihnutie, a vie, ako, ako ťažko žijú ľudia so zdravotne ťažkým postihnutím, a ja, v predchádzajúcom volebnom období Dominik Drdul naozaj veľmi veľa urobil pre zdravotne ťažko postihnutých a ja mu chcem aj týmto poďakovať za to, čo robil Dominik, a práve v tomto musíme pokračovať. Denne dostávam žiadosti o pomoc od zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Prečo? Pretože tento štát sa o nich nestará, lebo tento štát nepomáha ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ja vás nebudem prosiť, že prosím vás, zahlasujte za tento zákon. Ja vám hovorím, toto je pomoc pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí. To by malo byť normálne v normálnej spoločnosti, ako je naša spoločnosť. V Dánsku, Fínsku, Švédsku, Nórsku a vo vyspelých krajinách zdravotne ťažko postihnutí sú ľudia, ktorým štát dáva, ktorým štát pomáha, pretože tí ľudia nemôžu za svoje zdravotné ťažké postihnutie veľakrát, a veľakrát musí štát pomôcť, nieže musí, mal by pomôcť. Ja som veľmi rád, že tento zákon opäť, že predkladám, predkladáme tento zákon, a je len na vás, ako sa rozhodnete, na vás. Je nás tu poriedko v tomto pléne, ale tento zákon, milí občania Slovenskej republiky, je pre tých, ktorí potrebujú pomoc. Toto nie je populistický zákon, toto nie je zákon o tom, že si ideme urobiť krásne niečo, že chceme pomôcť zdravotne ťažko postihnutým. Nie. Zdravotne ťažko postihnutým sa má pomôcť, a nielen takto. Nielen takto. Ďakujem veľmi pekne.