Denisa Saková — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Slovensko robí samostatnú zahraničnú politiku, ale to neznamená, že sme osamostatnení (správne osamotení, pozn. red.), práve naopak, snažíme sa robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Takú zahraničnú politiku, ktorá je postavená na zmysluplných základoch, a máme v tom silnú pozíciu a pridávajú sa k nám aj ďalšie štáty. Samozrejme, niekedy to chvíľku trvá, ale dobré projekty sa dokážu presadiť a hlavne keď máte pevnú vôľu a viete na konci tej cesty, aký má byť výsledok. V mene predsedu vlády aj ja ako ministerka hospodárstva som presvedčená, že presne toto je aj prípad dovozu plynu z Azerbajdžanu a Slovensko pre to robí veľa. Ako som už spomínala, zhruba pred mesiacom a pol sme boli na pracovnej návšteve v Azerbajdžane, aby sme zabezpečili do budúcnosti dostatok plynu nielen pre slovenské domácnosti, ale aj pre slovenský priemysel. Pri plyne dnes už nie je možno otázka, či ho je dostatok v Európe, ale otázka je, za akú cenu je dostupný. A 55 % celkovej spotreby plynu u nás spotrebováva priemysel, to znamená, ak chceme, aby naše výrobky alebo náš priemysel bol konkurencieschopný, tak musíme sa orientovať na to, akú máme nákladnú pracovnú silu a hlavne aké vstupy má každý priemysel, čo sa týka v oblasti energií. Doteraz sme kupovali ruský plyn a na tom zarábala aj Ukrajina, to je ten druhý rozmer. Ako viete, mali sme spoločné bilaterálne stretnutie aj s ukrajinskou vládou v Michalovciach a jasne deklaroval ukrajinský premiér, že tranzit plynu cez Ukrajinu znamená aj príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny v objeme približne jednej miliardy eur a zároveň pokiaľ bude prúdiť plyn cez tento tranzit cez Ukrajinu, tak táto energetická infraštruktúra získava aj na svojej odolnosti, to nazvem, pretože sa vyhýba alebo teda znižuje sa riziko jej zničenia z pohľadu ruského agresora a, samozrejme, je to ešte aj veľmi významná otázka, čo sa týka zásobovania plynu celej východnej Ukrajiny. Ak ste zachytili, v posledných dňoch aj agentúra Bloomberg vydala správu, že rovnakým smerom okrem Slovenska sa vybrali aj iné štáty Európskej únie a rokovali o takejto možnosti. Aj azerbajdžanský minister hospodárstva oznámil, že niekoľko miliárd metrov kubických plynu budú dovážať napríklad aj do Bulharska. Zároveň o azerbajdžanský plyn má záujem určite aj Maďarsko. A keď som ja osobne komunikovala s viacerými ministrami hospodárstva našich susedných krajín, tak povedali, že pokiaľ cez Slovensko bude prúdiť plyn z Ukrajiny, budú mať záujem na tom, aby tento plyn odoberali, či už sa bavíme o Českej republike, Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, ale aj Maďarsku. Doobeda som hovorila, Eustream predtým, ako boli znížené dodávky plynu cez Ukrajinu, pri svojej maximálnej kapacite, ktorá môže dosiahnuť až 100 miliárd metrov kubických, bežne prepravoval 60 miliárd metrov kubických za rok a jeho zisky pred zdanením, jeho profit bol v objeme 750 mil. eur, z čoho polovica plynie do štátneho rozpočtu a myslíme si, že aj toto je nemalý, nemalá motivácia pre nás, aby sme v čo najväčšej miere a v čo najväčšom objeme zabezpečili plyn, ktorý k nám bude plynúť, prúdiť cez Ukrajinu smerom cez náš tranzit a potom ďalej do ostatných regiónov východnej, ale hlavne strednej Európy. Ďakujem veľmi pekne.