Martin Šmilňák — faktická poznámka, 14. schôdza

Vážený pán kolega Michelko, začiatok som vnímal ako pokus o nejaký historický exkurz, ale potom mi prišlo, že nám chcete ukázať, že ako dobre si pamätáte, že kto v ´98 bol na ktorom poschodí a ako sa volal. Čo mi ale veľmi vadilo, to oceňujem, hej, že veľa pamätáte, super, tlieskam. Ale že idete argumentovať, že ideme zmeniť zákon, lebo vy ste minule, alebo títo takto zneužívali a takto znásilňovali a také harakiri robili, tak toto vás oprávňuje robiť to isté teraz? Že ne..., proste ne, ne, nedá sa argumentovať, že niečo sa stalo v minulosti zle, tak ja vám to teraz takto vrátim. Takto proste svet nejde. My máme pripravovať zákony, aby, aby veci fungovali lepšie a nie vendetu. To je prvá vec. Druhá vec, trošku mi vadilo to pohŕdanie demokraciou z vašej strany, že dúfam, že už sa žiadne demokratické sily ne... lebo my to robíme dobre. A potom ste spomínali, že idete vyberať kvalitných ľudí. Idete vyberať hodnotových ľudí atď. Pán Danko nám to predviedol o poschodie nižšie, keď v jednej televíznej relácii, v ktorej sedel s pánom Hajkom, tak mu povedal: Čo vy mi tu idete hovoriť, však ja som rozhodoval, že či vy môžte byť redaktorom O 5 minút 12, alebo, alebo proste či tam vám, vás pustím, alebo nepustím. To povedal v priamom prenose. Takže to, čo idete teraz spraviť, pohŕdate demokraciou, saskári a kádeháci, vy sa ani neopovážte nič povedať, lebo v minulosti niekto niečo toto. A Minárik, ešte ste si zobrali do úst aj človeka, ktorý je po smrti, ktorý sa ani tým vašich kecom nemôže brániť. Vy ste nám tu predviedli, že čo sa chystáte spraviť. Ja budem rozhodovať alebo môj stranícky šéf bude rozhodovať, kto kedy pôjde do diskusie a kto to bude moderovať a ako to bude moderovať, lebo mi niekto 40-krát skočil do reči. Až so slzami v očiach, dobre že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)