Dušan Jarjabek — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, no povedali ste toho skutočne veľmi veľa, zrejme úprimne, o to je to pre mňa horšie na to reagovať, ale aj tak to spravím preto, lebo som skutočne presvedčený, že teda to, čo hovoríte, hovoríte veľmi úprimne, veľmi vážne, len nemáte rovnaký meter. Nemáte rovnaký meter v prípade Matice slovenskej, ktorú ste kritizovali za vyznamenania, a teda rôzne ceny, ktoré udeľovala, ale pritom takýmto spôsobom som vás nepočul hodnotiť pani prezidentku, ktorá tiež dala isté vyznamenania istým ľuďom, čo teda mohla aj oľutovať, hoci to nepriznala, a celá spoločnosť ju za to kritizovala, či tá pravicová, alebo tá ľavicová, celá. Pani prezidentka nič. To všetko ďalej, čo ste povedali o tých padlých umelcoch, čo je strašné, čo je strašné, ozaj to je strašné, bez ohľadu, bez ohľadu na to, akých umelcov akej národnosti sa to týka, ale stále nie je dôvodom, aby sme prestali čítať Dostojevského, aby sme prestali pozerať, ja neviem, Pikovú dámu Eugena Onegina, aby sme prestali spievať Čajkovského romance, aby sme sa prestali, aby sme prestali pozerať ruské výtvarné umenie, aby sme sa vôbec takýmto spôsobom zaoberali všetkým tým umením, ktoré ide napríklad z Ruska a ktoré je na obrovskej úrovni, skvelej, dlhodobej, historicky odskúšanej. Vy ste to všetko chceli poprieť tým, čo ste povedali a s tým ja nemôžem absolútne súhlasiť preto, lebo si myslím, že politika akákoľvek jednoducho do kultúry alebo do umenia, keď chcete, nepatrí. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)