Martin Dubéci — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no ja vždy po takomto vystúpení rozmýšlam nad tým, že aké to je byť Tomášom Tarabom, prepáčte, že aké to je byť človekom, ktorého základným politickým prínosom je rozdeľovať, kde sa len postaví, to len rozdelí. Celá vaša kariéra, prepáčte, pán minister, ako ja, ja nechcem tu takto, však aj sme diskusiu sme spolu zažili, aj vás dlhšie sledujem, že naozaj váš modus operandi je nie povedať niečo konštruktívne, niečo v prospech veci, ale ísť proti niekomu. Kultúrnici, mimovládkari, ochrankári, Bratislavčania, Košičania, Hornozemčania, Dolnozemčania, to je jedno, vy proste, keď viete, keď je zle, tak proste urobíte ten rez a poviete, ja som ten správny, vy ste všetci ten zlý, vy ste proti národu, ja som za dobré. Fakt akože pán minister, ak toto je váš prístup k politike, toto je akože neustále rozsievanie konfliktov, ja chápem, že vám doba praje, ale ja si myslím, že dejiny to budú súdiť nejakým spôsobom, vy si sám píšete svoj príbeh, ak toto je váš príbeh, nech sa páči, ak sa ráno viete na seba pozrieť do zrkadla, nech sa páči, fajn, hej? To, to neviem, to už čo sa na to viacej dá povedať. Lebo vidno to aj v tom, že vaša obsesia nonstop tým, že vy, my hráme za našich, vy hráte za vašich, a my chceme a vy chcete odseknúť od našich a dať vašim, to kde sme? Však predsa o tej diskusii o FPÚ tu dookola aj s kolegami z HLAS-u a neviem z každej ďalšej strany, aj koaličnej, sme hovorili o tom, že sa bojíme, že ten systém nebude fungovať pre nikoho, keď sa rozpadne. O tom je tá diskusia, tak, prosím, akože prestaňme tu kádrovať ľudí, poďme sa baviť o tom, o čom by sme sa mali baviť, že kultúra bola 30 rokov na konci zoznamu priorít, že sú tam hrozné platy, že je tam hrozná infraštruktúra, že na ňu každý roky kašlal, a namiesto toho sme opäť v tom istom mieste. Tak o tom by mala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)