Martin Dubéci — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som povedal, že je stále dôležité sa vrátiť k jadru nie toho, čo bolo v zákone, lebo to je úplne jedno, čo sa presne napísalo do toho návrhu, však to vidíme v tomto procese, ale vlastne k tým témam, ktoré odznievali aj, aj počas tej rozpravy. A to je napríklad to, že je nízka reprezentácia ľudí z regiónov v tých výberových komisiách odborných, alebo že teda nedostatočná podpora pre projekty mimo, mimo Bratislavu. Ako jednak že by sme sa mohli baviť o tom, aké sú tie samotné čísla a aká je tá realita, však o tom kolegyne Kleinert a Jaurová hovorili dosť. Ale ja by som sa možno spýtal predkladateľov, že akým spôsobom ten pozmeňujúci návrh, ja už neviem, ktorý nakoniec ostane v tom návrhu, rieši ten samotný problém, lebo ak naozaj náš problém je v tom, že máme málo ľudí z regiónov v komisiách, čo je vec, o ktorej by sme sa mohli baviť, že taká je, alebo bavme sa o tých príčinách a čo preto môže fond spraviť, aby ich tam bolo viacej, tak akým spôsobom ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz priniesol pán poslanec Michelko dnes do pléna, to, ten problém rieši. Preto je, naozaj že mám problém s niečím, ani neviem, zlomil som si nohu, ale ja idem brať lieky na chrípku, hej. Proste ja mám pocit, že to je absolútne jako až, až absurdné, v akom stave sa tu o týchto veciach rozprávame. A mne je to ľúto, že my sme dospeli do bodu, kedy už tie legislatívne pravidlá a proces tvorby legislatívy už, na tento už kašle každý. To už naozaj že prvé čítanie, niečo druhé čítanie, pozmeňovák, pozmeňovák druhý, k pozmeňováku pozmeňovák. Je to ako naozaj, bol by som rád, keby ten základ, akože bavíme sa o kultúre a možno taký základný prejav kultúry poslancov a poslankýň by mohol byť to, že rešpektujeme aspoň základné pravidlá tvorby zákonov, a to v tomto prípade naozaj neplatí.