Martin Dubéci — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že mám takú, taký pocit húsenkovej dráhy z tejto diskusie a celej rozpravy k tomuto návrhu, lebo najprv to začalo veľmi zle, takým tým zvláštnym pocitom toho, toho prvé... Pamätáte si ešte, keď sme boli v prvom čítaní dávno, dávno, kedy tento návrh bol o nejakých dvoch členoch dozornej rady, kedy sme vraveli, že to bude zlé. Potom teda prišlo to druhé čítanie, prišiel prvý pozmeňovák, potom ale ja musím povedať, ja chcem naozaj oceniť všetkých kolegov v tomto pléne z obidvoch strán politického spektra sme mali podľa mňa veľmi pozitívnych pár dní diskusiu o tej, o tejto veci. Podľa mňa to bolo dobré, podľa mňa by takto mohol fungovať ten parlament, že keď aj spolu politicky nesúhlasíme, tak chápeme, že z rôznych koncov politického spektra sa vieme na niektorých veciach zhodnúť. A ja len upozorňujem, ja si nepamätám, kedy bola zhoda medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú povedzme z prostredia národno-konzervatívneho a liberálno-progresívneho na tom, napríklad že sú niektoré verejné inštitúcie bez ohľadu na to, že, že z ktorej strany sme, tak za nimi stojíme. A ja som to videl v tomto bode, ja som sa to snažil aj všetkým kolegom vysvetľovať, že pozrite sa, ako sa to stane, že sú poslanci aj z SNS, aj zo SMER-u, aj z HLAS-u, aj z PS, aj z SaS, ktorí si o jednej veci myslia to isté. Však máme tu fungujúcu, dobrú verejnú inštitúciu, ktorá akože jasné, že aj tak ako pri každej z nich sa dá zlepšovať, ja si myslím, že tu padli výborné, zaujímavé argumenty aj z HLAS-u, ja to nemám problém povedať na záznam, aj z SNS, aj z... aj z... aj od nás, ktoré by zlepšili tento návrh. Tak ja nerozumiem, prečo z tohto musíme robiť tento guľáš, ku ktorému sa ešte neskôr dostaneme, že namiesto toho, aby sme pracovali ako parlament s niečím konštruktívnym, tak zase ideme ku gulášu. A myslím, že si ešte o tom veľa povieme v tejto rozprave. Ďakujem pekne.