Peter Pollák — iné vystúpenie, 12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv, ľudských a občianskych práv na Slovensku vrátane práv občanov rómskej národnosti. Medzi tie najvýznamnejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad: Charta Organizácie spojených národov, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín. O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky, citujem: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, napriek tomu sme v tom čase nemali reálny záujem dodržiavať naše záväzky. Na to nás upozornila už Charta 77, ktorá vznikla kvôli nedodržiavaniu Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv, zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu, že sa vtedy, odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej. Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohým oblastiam cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, v práci alebo tiež vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach či aj naďalej pretrvávajúci rasizmus. Práve kvôli týmto javom som v minulom volebnom období do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu, IRA. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám už od detstva, viacero z nich som ale zažil už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný vážnejší prípad sa stal minulé leto, kedy mňa a ďalších mojich kolegov Rómov odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú ako komunita veľmi potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje priamo podľa farby pleti. A najhoršia situácia je priamo vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú budúcnosť tejto komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská. A keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať, je nutné ich dodržiavať a vynucovať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024. Toto uznesenie je takmer totožné s tým, o ktorom sme rokovali na minulej schôdzi. Predošlý návrh bol vrátený na prepracovanie, preto ho podávame znova. Hlavným rozdielom oproti pôvodnému návrhu uznesenia je jeho zúženie z odsúdenia porušovania základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine na odsúdenie porušovania základných práv a slobôd Rómov. Rád by som vás všetkých poprosil o podporu tohto uznesenia, pretože ho vnímam nesmierne... ako nesmierne dôležité. Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Mnohí z vás posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ochrany ľudských práv na Slovensku. Veľmi pekne ďakujem.