Jana Hanuliaková — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím, pán Ledecký, že my sme nad tým tiež rozmýšľali, že tá situácia, vieme, aká v samosprávach je, veď sama som z obce, ktorá má okolo tisíc obyvateľov, ale na druhej strane súhlasím s vami, že tie kompetencie, však o tom tiež sme sa tu už rozprávali, že tá reforma, alebo tá reforma verejnej správy je nutná, ale ja si stále myslím, že ten prvý kontakt, ktorý by mohol byť na tej obci alebo v meste, je stále to najlepšie v zmysle tom, že tí ľudia, ktorí tam sedia, aj keď je to možno niekedy len jedna úradníčka, ktorá má naozaj toho veľa, tak my dokážeme jej dať alebo zo strany ministerstva alebo nejakú metodiku, kde, kde naozaj by vedela posunúť toho človeka ďalej alebo poradiť mu v tých základných veciach, lebo zase ono, si myslím, že nie je toho toľko, aby sme to nedokázali zvládnuť aj teraz v takejto situácii a podľa mňa je to veľmi dôležité, že my to naozaj od tých rodín, rodín vnímame. Každý jeden ten príbeh je o tom, že tí ľudia majú málo informácií, určite bavme sa o tom, ako to ešte zlepšiť, ale každopádne ten prvý kontakt a ten najbližší kontakt, ktorý majú ľudia, je tá samospráva. A dokonca v Rakúsku to takto funguje, že keď sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, alebo aj keď počas života proste sa niekto, teda má zdravotné znevýhodnenie, tak tá samospráva je naozaj prvý kontakt, s ktorým ten človek môže komunikovať, a sú na to veľmi dobré teda odozvy a myslím si, že takto isto by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Ďakujem.