Paula Puškárová — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja si veľmi vážim všetky podnety, ktoré ste predniesli, ktoré tu zazneli, určite bude priestor na ne prediskutovať si ich podrobnejšie, najmä v rámci školského výboru pred druhým čítaním. Konkrétne tu zazneli aj nejaké otázky, možno čo sa týka štatistiky o deťoch zverených do starostlivosti, ako aj spomenul pán Horecký. Tak je pravda, že tá štatistika nie je úplne dokonalá, lebo je trošíčku roztrúsená po viacerých zdrojoch. Avšak aj práve tie konsolidované odhady hovoria o nejakej, na úrovni pár percent. Závisí to od vysokej školy, samozrejme. Z tej mojej skúsenosti, ako presne aj poznamenal tiež pán Vašečka, tak je pravda, že evidujeme práve takýchto pár percent. A uvedomujeme si, že tieto študentky, už práve pretože, aj teda, samozrejme, sú aj nejaké iné možnosti, ako im už niektoré vysoké školy zabezpečujú, či už individuálny študijný plán, alebo odpustenie školného za prvý rok nadštandardu. Som skutočne veľmi rada, že mnohé vysoké školy už pristúpili k tomuto aj bez nejakej takejto zákonnej úpravy. Čiže reálne sa to už deje, ale, ale touto chceme to trošíčku nielen harmonizovať, ale vysloviť možno aj taký, taký ten nárok tej študentky na to, aby to bez ohľadu teda na vysokú školu a na to svojvoľné rozhodnutie možno toho rektora a jeho nejakej personálnej stratégie a stratégie výberu školného, aby teda mala každá študentka takto, a teda aj študent, ktorý sa stará o to dieťa do troch rokov, aby mali takto zabezpečenú, zabezpečený tento nárok. A k vašej tretej otázke, čo sa týka zdravotného znevýhodnenia, aj nad tým sme uvažovali. Čestne priznávame, že tento návrh sme zatiaľ predložili ako taký kompromisný, ale, samozrejme, tie rokovania ďalej môžu pokračovať a nevylučujem, že teda pred druhým čítaním alebo v rámci školského výboru kľudne môžme túto diskusiu otvoriť. Ďakujem veľmi pekne.