Pavol Gregorčok — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, materiál, ktorý predkladám, je Ženevský akt Lisabonskej dohody o označovaniach pôvodu a zemepisných označeniach, ktorý predstavuje revíziu pôvodnej Lisabonskej dohody. Bol prijatý 20. mája 2015 v Ženeve. Predstavuje, predstavuje, ako som povedal, ten revidovaný materiál, čo sa týka ochrany označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z roku 1967, ktorými, ktorej zmluvnými stranami je 30 krajín, vrátane Slovenskej republiky a ďalších šiestich štátov Európskej únie. Lisabonská dohoda, ktorú spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva, vytvorila pred desiatkami rokov medzinárodný systém ochrany práv priemyselného vlastníctva v označení pôvodu, ktoré sú významným nástrojom na podporu, rozvoj a ochranu výnimočných regionálnych výrobkov, ktorých špecifické vlastnosti, kvalita alebo povesť sú dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi. Ženevský akt Lisabonskú dohodu modernizoval, rozšíril jej pôsobnosť aj na zemepisné označenia a jeho prijatím sa umožnilo pristúpenie k medzivládnym, aj medzivládnym organizáciám, a teda aj Európskej únii, ktorá k Ženevskému aktu pristúpila v roku 2020. Prístup k Ženevskému aktu má aj Slovenská republika, pre Slovenskú republiku zásadný význam. Dôvodom je zachovanie medzinárodných zápisov a kontinuity ochrany existujúcich práv v systéme Lisabonskej dohody. Nepristúpenie by malo v zmysle platnej legislatívy Európskej únie za následok povinnosť slovenských subjektov požiadať o zrušenie ich už existujúcich zápisov označení pôvodu v medzinárodnom registri WIPO. V prípade Slovenskej republiky ide o tieto označenia pôvodu zapísané v medzinárodnom registri na základe Lisabonskej dohody, ide o Slovenský oštiepok, Tokajské víno zo slovenskej oblasti, Trenčianska borovička, Karpatské brandy a Karpatská perla. Zrušenie ich zápisov by predstavovalo nielen nevyčísliteľnú nemateriálnu škodu na kultúrnych hodnotách, ale aj možné materiálne škody, ktoré by voči Slovenskej republike mohli znášať jednotliví držitelia týchto práv. Ženevský akt je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. V zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá si vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, je súčasne mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktorá bude mať po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonov prednosť pred zákonmi. Ženevský akt zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov. Návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani služby verejnej správy pre občana. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie môjho návrhu.