Jozef Pročko — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, povedali ste, že sú nespokojní niektorí členovia, alebo žiadatelia. No oni sú nespokojní vlastne všetci a nespokojní budú, pretože naozaj my sa vraciame do socialistického realizmu. Ja si pamätám časy, kedy za komunizmu, teda za socializmu, komunisti rozhodovali o tom, čo sa môže a čo nemôže. Také typy, ako je Michelko, takých som na vojne stretol strašne veľa. V reálnom živote nikdy nič v živote nedokázali. Dostali sa na vojnu, kde dostali moc a začali to takto riešiť. Jednoducho, strana, Slovenská národná strana má to už v DNA. Chce všetko riadiť, všetko ovplyvňovať a na všetkom chcú kšeftovať. A toto je, toto je to, čo oni chcú robiť. Naozaj, im nezáleží na tom, aby to bolo spravodlivé, im nezáleží na tom, aby to bolo, aby to bolo v rámci toho, že naozaj nech dostanú tie najlepšie projekty, prípadne projekty, ktoré majú reálny základ uspieť. Nie, nie. Michelko je taký len výkonný práporčík súdruha Danka, ktorý prikáže a Michelko bude vykonávať jeho moc. Takých je tam viacej. Je tam Huliak, ktorý si včera zahulil pri, v kabinete svojom a povedal: "veď to je môj kabinet, môže si tam zahuliť." Takže Michelko si teraz môže v kultúre robiť čo chce. Michelko môže ovplyvňovať kultúru ako chce so Šimkovičovou. Oni to lámu, robia z toho naozaj socialistický realizmus. To, čo povie Slovenská národná strana, to bude správne. Kultúra, ktorú povie Slovenská národná strana, bude správna. Semafory, ktoré povedia Slovenskej národnej strane môžu ostať a tie ostatné sa budú búrať. To bola len taká parafráza na usmievajúceho sa Danka, ktorý naozaj nám kultúru láme aj so Šimkovičovou. Katastrofa.