Juraj Blanár — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, Slovenská republika sa dlhodobo zaujíma o rozširovanie Európskej únie o nových členov a naše angažovanie sa práve na západnom Balkáne o tom svedčí, pretože pred dvadsiatimi rokmi, viac ako pred dvadsiatimi rokmi bolo prisľúbené práve balkánskym krajinám to, aby sa situácia zmiernila po tej hroznej občianskej vojne, ktorá tam nastala, že otvárame perspektívu pre tieto krajiny v Európskej únii. Avšak čas beží a tá perspektíva sa akosi vzďaľuje. A preto som veľmi rád, že práve Slovenská republika je členom aj krajín Priateľov západného Balkánu a na svojom stretnutí, ktoré sme mali v Taliansku v Ríme, ktoré zorganizoval pán minister zahraničných vecí Talianska Antonio Tajani, sme túto vec rozobrali do hĺbky s priateľskými krajinami a vzišlo z toho aj komuniké, ktoré sme odosielali do Európskej únie na Európsku komisiu, kde sme podporovali urýchlenie procesu prijímania týchto krajín do Európskej únie. A keďže Bosna a Hercegovina bola najďalej z hľadiska tých prípravných konaní, hlavne prijímania legislatívnych zmien, tak som veľmi rád, že sa to podarilo a že sme boli vyslyšaní, pretože Bosna a Hercegovina je dnes jedna z najkomplikovanejších, jeden z najkomplikovanejších štátnych útvarov na svete. Pretože keby som vám to vysvetľoval, ako funguje, možno by ste ani nepochopili a o to som rád, pretože dáva to nejakú nádej tým občanom západného Balkánu, že predsa len sa to ide naplniť. Lebo v opačnom prípade, ak by sa to nestalo, tak by nastala obrovská frustrácia, a to by nám určite neprospelo, pretože my chceme, aby tento región sa stabilizoval. Napriek tomu, že tá stabilita je tam veľmi krehká, ale je to predovšetkým stabilita medzi Kosovom a Srbskom v súvislosti s dohodami, ktoré sa nedodržiavajú medzi Prištinou a Belehradom. Čiže sme veľmi radi, že Európska rada rozhodla o tom, že sa otvoria rokovania s Bosnou a Hercegovinou a Bosna a Hercegovina má pred sebou veľké úsilie, ktoré musí ešte prekonať či pri prijímaní jednotlivých záväzkov, ktoré ešte nie všetky naplnili, ale potom, samozrejme, pri otváraní všetkých kapitol a uzatváraní týchto kapitol, čo nebude jednoduché, avšak je potrebné povedať, že sme nápomocní. Tak ako som spomínal, krajiny, priateľské krajiny západnému Balkánu avizovali, že sú pripravené pomôcť a Slovensko medzi ne patrí práve v tom zmysle, že my máme skúsenosti z prístupového procesu a ja som svojmu kolegovi ministrovi zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny ponúkol expertnú pomoc pri týchto rokovaniach a by sme im mohli niektoré veci pomôcť vyrokovať bez toho, aby sa museli učiť na vlastných chybách, ak to tak môžem povedať. Áno, samozrejme, že každé rozširovanie si prinesie so sebou aj nejaké ďalšie nové témy, a to už je téma ako taká pre Európsku úniu, pretože my čelíme v podstate rozširovaniu o potencionálne deviatich krajín do Európskej únie, a to prinesie významné zmeny. A preto Európska únia má pred sebou po najbližších voľbách veľké témy, ako diskutovať o tom, čo to prinesie, na čo je potrebné sa pripraviť, ale tak, aby to neohrozilo našu spoločnú kohéznu politiku a poľnohospodársku politiku. Pretože tá je veľmi, veľmi dôležitá práve z pohľadu, že najväčšia časť z rozpočtu Európskej únie ide do podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky. No a každá krajina je rôzne nastavená. Môže sa stať, že z niektorých krajín, ktoré sú v súčasnosti poberateľmi eurofondov, sa stane len krajinou, ktorá bude len platiť a už nebude prijímať, pretože všetko sa prenastaví. Ale napriek tomu je potrebné touto cestou ísť, pretože skúsenosť a história nás poúča, že radšej je potrebné mať tieto krajiny, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, za rokovacím stolom v Bruseli, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)