Jozef Ráž — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem za slovo. V prvom rade musím povedať, že, že pozmeňovák, pozmeňovací návrh, na ktorom pracujeme, nebol k § 21. Doprecizovávame iné veci, na ktoré sme sa dohodli tunak s pánom spravodajcom. Sú to viac technické veci než principiálne alebo hmotné. A mal niekoľko výborných postrehov a zo svojej skúsenosti, čiže zapracovávame toto. V prvom rade chcem sa vyjadriť k vstupu na cudzie pozemky. Tento inštitút je identicky prebratý zo zákona, ktorý predložila Matovičova, Hegerova vláda, ktorý podpísala pani prezidentka Čaputová. Nič sme nemenili, dobre? Takže neviem, o čom je vôbec téma, prvá vec. Tá dohoda, vyvlastňovanie. Na vyvlastňovanie, vyvlastňovaniu musí predchádzať pokus o uzatvorenie dohody. Tunák zavádzame ten inštitút možnosti ponúknuť 1,2-násobok znaleckej ceny. To má motivovať vlastníkov k tomu, aby došlo k dohode. Viete, že ten vyvlastňovací inštitút je používaný len v nevyhnutnej miere a spôsobom a na princípe, že na konci dňa bude vyplatená náhrada. Nie je napádaná na súde nikdy vec inak než nedostatočnou náhradou, to znamená, tie, tie, tie procesy, ktoré bežia, sú len o tom, že koľko tých peňazí bolo, bola, bolo primerané vyplatiť za to vyvlastnenie. Na konci to aj tak po tých súdnych procesoch končí tým, že im je vyplatená tá znalecká suma. K babičke v kúpeľoch, je tam 22 dní na dohodu a následne na doručenie návrhu, to znamená to je 7 + 15, ako to nám tiež nijakým spôsobom nesedí, myslím si, myslím si, že je to dosť. Stále aj neúspech toho pokusu o dohodu neznamená, že ten občan, ktorý je dotknutý tým vyvlastnením, sa nemôže obrátiť, samozrejme, aj po neúspešnom, neúspešnom jednaní v rámci vyvlastňovacieho konania, že sa nemôže obrátiť na súd. Však toto stále zostáva zachované. Dávali sme si veľký pozor na to, aby sme sa nedotkli ústavných práv, sme presvedčení o tom, že toto je v súlade s ústavou. Samozrejme, uvidíme, ako to obstojí, ak sa tak, tí ktorí nemajú na to právo, obrátia na ten Ústavný súd, uvidíme, ako to dopadne. V Európskej únii je mnoho krajín, ktorý má oveľa prísnejší vyvlastňovací princíp, napr. Poľsko, kde, kde, kde to vyvlastňovanie beží úplne inak. Keby sme mali istotu, že dostaneme ústavnú väčšinu, prišli by sme sem s úplne iným, oveľa radikálnejším návrhom. Práveže preto, že sme vedeli, že nemôžme ísť s ústavným zákonom, sme išli tak, ako sme išli. To znamená, sme presvedčení o tom, že, že ústavné práva zostávajú zachované. K § 21, nie je nikto zbavený trestnoprávnej zodpovednosti ani civilnoprávnej vo väzbe na korupciu, vo väzbe na akúkoľvek škodu spáchanú spôsobom, že, teraz poviem príklady, že zodpovednosť za pád mosta nie je nijakým spôsobom dotknutá, zodpovednosť za, za, za korupciu nijakým spôsobom nie je dotknutá. Jedná sa výhradne o administratívnoprávnu zodpovednosť z ro... vo väzbe na poverenie a rozhodnutie vlády, že sa jedná o významnú, teda strategickú investíciu, a vo väzbe na určenie toho verejnoprávneho charakteru toho. Ja verím tomu, že ešte tá diskusia bude veľmi pokračovať v tom druhom čítaní, čiže ja som ponúkol všetkým poslaneckým klubom, že vám spravím k tomu prezentáciu a poďme sa o tom rozprávať. Ponúkol som to spolu so stavebnou legislatívou. Veľa poslaneckých klubov túto možnosť využilo a ja som mal rozsiahle prezentácie, niekoľko hodín diskusia. Chcem povedať, že k tomu zákonu došlo 499 pripomienok, z toho 195 bolo zásadných. 193 bolo odstránených v rámci pripomienkovacieho konania v tých zásadných. To znamená, išli sme s takmer nula pripomienkami na konci do legislatívneho procesu. A, pán sused, pán poslanec Dostál, vy ste dali pripomienky, áno, s vašimi kolegyňami sme jednali, myslím si, že sme, že sme do jednej, do poslednej okrem kreovania, okrem kreovania podpredsedu ÚVO sme absolútne odstránili všetky zásadne pripomienky v rámci pripomienok verejnosti. Tak mám na to takýto názor, vy máte iný, dobre. Ďakujem pekne za slovo.