Ľubomír Galko — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem pekne. Áno, povedzme si to otvorene, že my vlastne ani nedokážeme nejakým spôsobom refundovať, alebo kompenzovať matkám - ženám tie straty, tie finančné straty, ktoré ony utrpia počas toho svojho života, počas splnenia toho svojho poslania, lebo to sa ani nedá. Ja som veľmi rád, Richard, že si spomenul ten svoj prípad, lebo to je úplne že krásny prípad, dvaja učitelia (Povedané s pobavením.), jeden, obidvaja pätnásť rokov, hej, a jeden z toho dvanásť rokov je na materskej, manželka, ty si pätnásť rokov pracoval, no kde sa ti ona môže vyrovnať platom tabuľkovo? A to ani tých 100 eur jej nenahradí. To jej nenahradí, aj keby, aj keď to schválime, to nenahradí ten rozdiel, a to si ešte zober, že keď máš manželský pár, ktorý robí niekde v nejakej súkromnej firme na nejakom, hoc aj len na nejakom strednom manažérskom poste a tá, tá žena je dvanásť rokov doma a ten muž pätnásť rokov robí, ona tri roky robí. Však on za tých dvanásť rokov sa tak výrazne posunie, keď absolvuje všetky tie školenia a proste bude napredovať ďalej a ďalej, že on jej utečie, tej manželke, tej matke ich detí niekde úplne do nedohľadna. To žiadnych 100 eur nenahradí. A prečo to hovorím? Lebo podľa mňa aj symboly sú dôležité. A práve schválenie tohto návrhu zákona ja chápem ako taký veľmi dôležitý symbol, hej, tohto parlamentu, že sme tu, že si vážime matky a ženy, ktoré vychovávajú deti. A že proste chceme takýmto spôsobom im dať najavo svoju úctu a takto symbolicky im ukázať, že si to, čo robia, vážime.