Peter Pollák — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem pekne. Ja ďakujem pekne aj Lukášovi za jeho rozpravu. Hovoril si o tom, ako si bol svojou gadžovkou v Londýne, a hovoril si tam o tých príležitostiach, ktoré tam dostávajú Rómovia. Ja by som rád podotkol v tejto situácii a v tomto momente, že my máme jasné príklady toho, keď deti, ktoré... rómske deti, ktoré boli tu zaradené na Slovensku v špeciálnej základnej škole, tak v Anglicku vlastne dnes študujú na univerzitách, robia v banke a neovládajú doteraz slovenčinu. A toto bol dôvod, prečo vlastne oni boli zaradené tu na Slovensku do špeciálnych základných škôl, lebo prichádzali do toho prostredia s tým, že ovládajú iba materinský jazyk, ktorým bol dovtedy ten rómsky. Následne, keď prišli do Anglicka, bol tam individuálny prístup učiteľa a dnes tie deti naozaj dosahujú tie najväčšie úspechy, čo sa týka vzdelávania. Ja sa takisto nehanbím za Rómov a ja si nemyslím, že, Lukáš, ty sa hanbíš za Rómov. My vychádzame zo skúseností, ktoré tu dnes už máme. Ja som rád za tie momenty, ktoré sú v spoločnosti aj z radu Rómov, ktorí dnes vedia povedať, áno, že títo sú nezodpovední, že neberte nás tak, že nechceme byť posudzovaní podľa nich, a toto je moment, kedy ja si myslím, že rómsku komunitu takéto momenty majú posúvať dopredu. Aj posúvajú. Toto uznesenie nepodávame hlavne kvôli nám, čo sa nám stalo, ale presne tak, ako si ty spomenul, že tá vlna sa zdvihla hneď potom, keď sme zverejnili, že vlastne čo sa deje. Dodnes sme svedkami toho, že sú tu pracovné inzeráty, kde hneď v tom inzeráte je napísané, aby Rómovia nereagovali, že Rómov neprijímajú do práce. Najväčším problémom Slovenska je to, neviem, kto to tu spomenul, ale keď sa ten človek už narodí ako Róm, už len termín rómsky problém znamená, že naozaj Rómovia sú problém pre túto krajinu. Opak.