Lukáš Bužo — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem pekne. Prajem všetkým dobrý deň. Chcel by som sa vyjadriť vlastne k tomuto uzneseniu a možno nemám pripravenú nejakú špeciálnu rozpravu, ale tak ľudsky vás chcem osloviť a chcem byť slušný, chcem byť vecný, ale na začiatok mi to nedá povedať, že práve na tomto mieste, kde tu sedíme, kde, kde vlastne tvoríme zákon, tvoríme to, čo potom ostatní ľudia musia dodržiavať alebo musia, musia sa tým riadiť, tak máme veľkú zodpovednosť v tom, aby sa spoločnosť na Slovensku nerozdeľovala, aby sa neprehlbovali medzi menšinami a majoritou tie rozdiely. Je to práve naša zodpovednosť za to, ako vyzerá Slovensko, ako sa tu ľudia znášajú. Presne to, čo pani poslankyňa Kosová hovorila, že tá mienka o Rómoch nie je iba tým, ako sa Rómovia chovajú. Áno, priznávam, aj medzi Rómami sú ľudia, za ktorých by som... Jak to poviem? Za ktorých sa hanbím aj ja. Ale aj medzi Slovákmi, aj medzi Rusínmi, aj medzi Maďarmi máme ľudí, za ktorých sa hanbíme, lebo sme rôzni, nie každý je rovnaký, nie každý má intelekt, nie každý má predpoklady k tomu, aby, aby bol slušný. Prestaňme hádzať všetkých do jedného vreca. Prestaňme ukazovať na ľudí, ktorí mnohokrát nemôžu za svoju situáciu. Nie je to ospravedlnenie, ale chcem na začiatku podotknúť, že práve my máme tú moc tu v parlamente, páve možno vy, koaliční poslanci, máte tú moc nastoliť na Slovensku jednak poriadok, tak ako pán premiér na svojich bilbordoch v kampani sľuboval, že urobí poriadok. Možno to nedal až tak expresívne ako ĽNS, Kotleba a ostatní, ĽSNS, ktorí hovorili, že urobia poriadok na cigánskych osadách. Ale neprehlbujte nenávisť, neprehlbujte diskrimináciu. Včera ľudia na námestí SNP kričali, že sa im to nepáči, to rozdelenie, ktoré tu prichádza, tie rozdiely, ktoré, ktoré zasievate jednak zákonmi, ktoré, ktoré prijímate, a jednak svojimi vyhláseniami, svojím postojom. Tento návrh je taká, taká malá vec, ale myslím si, že to veľmi zarezonuje v spoločnosti, keď sa spoločne uznesieme nad tým, že odsudzujeme takéto činy. Nás môžte ponižovať, na nás môžte útočiť a nejde tu ani o to, že nás v lete neobslúžili v kaviarni, či mňa, Peťa Polláka, Viliama Tankóa, Anežku Škopovú, o to vôbec nejde. Ale keď sa stala tá situácia, tak sa strhla vlna, vlna, koľko ľudí nám písalo, že toto isté zažili či jednak v reštaurácii, či u lekára, či na úrade, v obchode. Už iba to, že sa objavíme v nejakom obchode, minule sa mne stalo, že za mnou chodil SBS-kár, a som sa spýtal, či mám niečo vzadu alebo som zašpinený alebo čo. Nie, nie, nie, to len tak. Hovorím, ja, ja som neprišiel kradnúť, ja si to zaplatím. Ale to poníženie, to, že sa ja niekde objavím a niekto za mnou chodí, nechcem vám to dopriať ani len, je to ponižujúce, je to, je to hanba, aby sme zasievali roky do ľudí tento, tento mechanizmus, to nazvem, že automaticky, keď vidia niekoho iného, tak hneď naskočí obraz v hlave, že to je zlodej, to je ten, ktorý kradne, ten, ktorý urobí zle. Tak ako som povedal na začiatku, aj medzi nami sú ľudia, za ktorých by som ruku do ohňa nedal v našej komunite, ale to isté je aj v každej jednej komunite a to neznamená, že teraz všetkých budeme hádzať do jedného mecha, že všetkých odsúdime na to, lebo jeden alebo pár ľudí z našej komunity sa správa zle. Práve naopak, aj my tvrdíme a je to naše také krédo, že ani Rómovia na Slovensku si nič nezaslúžia zadarmo. A toto hovoríme v našej komunite, toto hovoríme vám, toto hovoríme všetkým. My sme tu neprišli na to, aby sme sa bili do pŕs, že a teraz potrebujeme pre našu komunitu zadarmo byty, zadarmo toto, zadarmo toto. Nie. Prečo? Ale som presvedčený o tom, že ak štát bude vytvárať, bude vytvárať podmienky a bude vytvárať to správne nastavenie pre týchto ľudí, nielen pre našu komunitu, ale pre všetky menšiny na Slovensku, tak tie menšiny budú, jednak kvalit... budú mať kvalitnejší život, budú viac prispievať a budú naozaj sa cítiť dobre na Slovensku a budú tu chcieť žiť. Minule som bol na návšteve v Londýne a roky som sa pýtal, že prečo Rómovia utekajú do Anglicka alebo do, do, do štátov, kde je, kde je angličtina. Nevedel som to pochopiť, iba som to počúval, že ako sa im tam dobre žije, niektorí hovoria, že chodia tam iba využívať, iní hovoria, že úplne, a nevedel som to sám v sebe ako rozčleniť, a keď som tam bol pred mesiacom, tak som pochopil, prečo sú tam. Viete, tam je, tam nie je diskriminácia, tam ideš po chodníku a nikto na teba nezazerá. Ja mám priateľku, poviem tak, jak sa u nás hovorí, gadžovku, a keď ideme niekde spolu, tak všetci na ňu ukazujú aj na mňa. Nemôžu pochopiť, že ona je so mnou, s Rómom. My keď sme chodili po Londýne, nikto na nás nezazeral. Už iba taká, taká maličkosť, že nikto na teba nezazerá, je tak oslobodzujúca vec! Neviem, či ste to zažili, ale je to veľmi zlý pocit. Veľmi zlý pocit. Ja som v prvom rade človek, potom som Róm, potom som Slovák, ale som v prvom rade človek a všetci ľudia na Slovensku sú v prvom rade ľudia. Prosím, prestaňme selektovať ľudí na Slovensku podľa toho, ako vyzerajú, akým jazykom rozprávajú, ako sa chovajú. Ak budeme mať toto nastavenie, že najprv vidíme človeka, čo v konečnom dôsledku sa tvárime v parlamente, že o to nám ide pri mnohých zákonoch, že chceme vidieť najprv človeka, nehodnotím ostatné veci, čo sa deje potom, tých, tých návrhov zákona, to už nech každý podľa svojho svedomia, ale keď toto urobíme, a máme na to možnosť, máme tú moc v rukách, máme tú právomoc to urobiť, jasne ukázať, aký je náš postoj voči menšinám, voči iným ľuďom. Kedy môžme ukázať, že sú tu rozdiely, sú tu aj tie negatívne, aj pozitívne veci a my ako Národná rada chceme ukázať, že my sme za to, aby porušovanie ľudských práv aj v tejto oblasti nebolo podporované a že jasne ukazujeme, že odsudzujeme toto správanie niektorých ľudí. Možno niektorých podnikateľov. Ešte sa na chvíľu vrátim k tomu, k tomu Anglicku. Ľudia tam pracujú, napredujú a nechcú sa vrátiť na Slovensko. Ak by sme toto dokázali na Slovensku, verte, tí ľudia pracujú tu, napredujú a sú súčasťou Slovenska a budujú hodnoty, ktoré potrebujeme na Slovensku. Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že toto uznesenie dostane podporu naprieč celým politickým spektrom a že budeme môcť tak ukázať naozaj svoj postoj, že vidíme najprv človeka, až potom jeho skutky, jeho pleť, jeho rasu, jeho presvedčenie, možno náboženstvo, jeho ideológiu, ale v prvom rade vidíme toho človeka. (Potlesk.)