Peter Pollák — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv na Slovensku. Medzi tie najznámejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad Charta Organizácie Spojených národov, kde sa v čl. 1 definuje cieľ posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Takisto Všeobecná deklarácia ľudských práv, kde podľa čl. 2 je každý oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Takisto Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde je podľa čl. 14: „Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“ Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, kde podľa čl. 2: „Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, sa zaväzuje rešpektovať práva uznané v tomto pakte a zabezpečiť tieto práva všetkým jednotlivcom na svojom území podliehajúcim jeho jurisdikcii bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“ Rovnako tak je aj pri Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v čl. 2 zaručuje všetky práva v tomto pakte pre všetkých bez ohľadu na rasu a národnostný pôvod. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde sa v čl. 2 píše: „Zmluvné štáty posudzujú rasovú diskrimináciu a zaväzujú sa, že budú vykonávať bez meškania a všetkými vhodnými spôsobmi politiku smerujúcu k odstráneniu rasovej diskriminácie vo všetkých jej formách a k rozvoju porozumenia medzi všetkými rasami.“ Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín, kde podľa čl. 4: „Strany sa zaväzujú zaručiť osobám patriacim k národnostným menšinám právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.“ O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Slovenská republika sa tak zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a k zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, no napriek tomu sme v tom čase nemali záujem dodržiavať všetky naše záväzky. Na to nás upozornila, samozrejme, už Charta 77, ktorá vznikla na základe nedodržiavania záverečného... Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv. Zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu sa, napriek tomu, že sa odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej. Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohými oblasťami cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, práce alebo práve vzdelávania rómskych detí. Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach, či stále pretrvávajúci rasizmus. Ale práve kvôli týmto javom som do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu. Toto uznesenie som podával ešte v predchádzajúcom volebnom období a ďakujem naozaj vtedajšej koalícii a koaličným poslancom, ktorí za toto uznesenie zahlasovali. Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám od detstva. Viacero z nich som ale zažil už ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Posledný prípad bol toto leto, kedy mňa a ďalších slušných ľudí odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky. V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú som, ktorú ako komunita, samozrejme, potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje podľa farby pleti, a najhoršia situácia je vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú byť v budúcnosťou Slovenska, ale rovnako aj našej komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl, segregácia a diskriminácia je obrovská. Keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať. Je nutné ich dodržiavať a vynucovať a takisto sa podľa nich správať. Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024. Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Predsa len sú tu mnohí z ich radov, ktorí posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ľudských práv na Slovensku. Ďakujem vám veľmi pekne.