Gábor Grendel

IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave

Gábor Grendel — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

· dĺžka 2 min · 9. schôdza

Načítavame záznam z archívu NR SR…

Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.

Záznam je z MediaPortálu Národnej rady. Originál na tv.nrsr.sk ↗

Video začína na začiatku bloku, nie na tomto rečníkovi

NR SR pre 4 vystúpení v tomto úseku uvádza jeden spoločný čas, nie čas každého rečníka zvlášť. Video sa preto spustí na začiatku úseku. Rečníci sa v ňom vystriedali v tomto poradí:

  1. Peter Žiga Viedol schôdzu
  2. Michal Šipoš Faktická poznámka
  3. Peter Žiga Viedol schôdzu
  4. Gábor Grendel (toto vystúpenie) V rozprave

Poradie je zo zdroja. Presný čas jednotlivých rečníkov NR SR neuvádza, preto ho nedopočítavame — prepis nižšie patrí tomuto rečníkovi.

Prepis

Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali. Už je to takmer dvadsať rokov, čo takto odvážne a odhodlane presadzoval prísny zákon o preukazovaní pôvodu majetku vtedy opozičný poslanec Robert Fico v jednej diskusnej relácii. Myšlienka, s ktorou sa nedá nesúhlasiť. Len pre lepšiu predstavivosť, pre generáciu, ktorá už neplatila korunami, 16-tisíc korún mohlo v tom čase zodpovedať sume približne 530 eur a 100 mil. korún znamenalo v prepočte necelých 3,5 mil. eur. V tom čase, v roku 2005, keď tento výrok od Roberta Fica zaznel, už bola prijatá prvá verzia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorá začala platiť 1. septembra v roku 2005. Ústavný súd však o mesiac ne... o mesiac neskôr pozastavil účinnosť tejto verzie a všetky dovtedy podané podnety museli byť takisto pozastavené vrátane podnetu na bývalého premiéra Vladimíra Mečiara a na jeho vilu Elektra. Pri vzniku zákona o preukazovaní pôvodu majetku bola práve vila Elektra najznámejším príkladom, ktorý politici používali na zdôvodnenie potreby schválenia účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Pre ilustráciu opäť jeden citát od Roberta Fica: „Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem, aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako vy teraz hovoríte,“ povedal Vladimírovi Mečiarovi ešte v roku 2002 o financovaní, kúpy a rekonštrukcie vily Elektra vtedy opozičný poslanec Robert Fico. Na prísnom zákone o preukazovaní pôvodu majetku Robertovi Ficovi tak veľmi záležalo, že si to po založení strany napísal ako prioritu aj do prvého volebného programu SMER-u pre parlamentné voľby v roku 2002, názov kapitoly tohto volebného programu bol Mimoriadne proti korupcii a ekonomickej kriminalite. Citujem z volebného programu: „SMER sa v boji proti korupcii a ekonomickej kriminalite sústredí najmä na najvyššie miesta. Korupcia a ekonomická kriminalita na súdoch, v polícii, v rôznych štátnych orgánoch a v politike sa dá potláčať len osobitnými špecializovanými tímami s mimoriadnymi právomocami vrátane širokého nasadzovania agentov provokatérov. Takýmto tímom a osobitným sudcom sa vytvoria mimoriadne pracovné a životné podmienky. Za jednu zo základných podmienok vstupu do vládnej koalície bude SMER považovať urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Zákon umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Koniec citátu z volebného programu z roku 2002. Ako som už spomínal, prvú verziu tohto zákona schválila Národná rada v roku 2005 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ústavný súd však pozastavil účinnosť tejto prvej verzie okrem iného s odôvodnením, že návrh bol retroaktívny. Nový návrh presadila potom začiatkom roka 2010, krátko pred voľbami, prvá vláda Roberta Fica. Tento zákon sa však v praxi veľmi rýchlo ukázal ako nepoužiteľný, úplne bezzubý. Už po roku počas vlády Ivety Radičovej to priznal aj vtedy už opozičný poslanec Robert Fico, ktorý v roku 2011 povedal: „Bude potrebná spolupráca opozície a koalície pri schválení tohto zákona, pretože opozícia“, v ktorej vtedy bol, „nemá dosť hlasov na presadenie novelizácie zákona. A len už v spolupráci s poslancami vládnej koalície môžeme pristúpiť k nejakému sprísneniu tejto právnej normy.“ To boli slová opozičného poslanca Roberta Fica v roku 2011. Už o rok vyhral voľby, štyri roky, najbližšie štyri roky vládol bez koaličného partnera, potom vyhral ďalšie voľby, ale k sprísneniu zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa už nikdy nevrátil a už to nikdy nenavrhol. Jeho slová z roku 2011 sú však naozaj pravdivé. Dnešný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý platil aj v roku 2011, niekdajšia srdcovka súčasného premiéra, je absolútne nefunkčná. Dá sa obísť banálnymi výhovorkami, vymyslenými darovacími zmluvami či rozdelením majetku medzi rodinnými príslušníkmi. Dodnes teda nemáme funkčný nástroj, ktorý dnešný premiér pred takmer dvadsiatimi rokmi definoval ako podmienku pre vstup do koalície. Vtedy mu išlo o taký prísny zákon, ktorý, citujem ešte raz: „umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Súčasné pravidlá také nie sú a treba s tým niečo robiť. V čase, kedy vládna koalícia zmäkčuje tresty v Trestnom zákone za korupciu a ekonomické trestné činy či za podvody, je prijatie funkčného zákona o preukazovaní pôvodu majetku naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti. Tento návrh môže preukazovanie pôvodu majetku sfunkčniť. Treba sa o to aspoň pokúsiť a prestať o tom dookola len hovoriť. Zopakujem citát z úvodu svojho prejavu: „Zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali.“ Súhlasím, mali by sme mať právo spýtať sa ľudí, ktorí si žijú nad pomery, z čoho svoj majetok nadobudli, ale nemali by sme skončiť pri práve klásť otázky. Mali by sme mať právo dožadovať sa odpovede a v prípadoch, v ktorých tie odpovede nebudú uspokojivé, mal by mať štát právo udeliť sankciu. A o tom tento návrh zákona je, a preto ho aj ja osobne podporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďalšie vystúpenia toho istého rečníka

Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 314589 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 22. 8. 2026