Anna Záborská — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, len celkom krátko. Veľká vďaka všetkým, ktorí vystúpili, či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach a podporili tento zákon. Teraz som si uvedomila, že pred chvíľočkou, že vlastne Sviečková manifestácia bola krátko, pár mesiacov pred tým, ako bolo 40. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Možnože keď v roku 1948 OSN prijímali túto deklaráciu, tak mnohí dúfali, že po tých 40 rokoch už nebudú takéto manifestácie a nebude takmer plošné porušovanie ľudských práv. Keď si zoberieme tieto posledné týždne v slovenskom parlamente, možno to, čo sa najčastejšie opakovalo, boli ľudské práva, nedodržiavanie ľudských práv, nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti. To znamená, že stále sme stavaní pred... pred istý, istú výzvu, aby sme sa na obranu ľudských práv postavili. Veronika Remišová určite nevedome si dnes obliekla modré šaty. Modré šaty sa stali symbolom Sviečkovej manifestácie, pretože policajt, ktorý hovoril do toho ampliónu, tak hovoril, povedal, že sústreďte sa na tú pani v tých modrých šatách a skutočne tie modré šaty sa stali takým symbolom Sviečkovej manifestácie. Ja ti ďakujem, Veronika, aj keď možno si v tom, si v tom nevinne. A títo ľudia aj za cenu toho, že nevedeli, ako to skončí, nevedeli, či budú vo väzení, alebo vyhodení z roboty, tak vydali svedectvo o tom, že ľudské práva treba dodržiavať, že ľudské práva sú, sú niečo, na čom musí stáť svet, pretože ak to nebude, a to je jedno, v ktorej téme, ak to nebude, tak budeme tak ako v tieto dni, aj v tomto parlamente donekonečna hovoriť len o rešpektovaní ľudských práv, ale skutok obyčajne utiekol. Ďakujem pekne. (Potlesk.)