Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý zákon, ktorý ja predkladám, sa venuje tzv. manažmentu pacienta alebo trošku aj ceste pacienta. Je to ten problém, ktorý som tu spomenul aj v predošlom, predošlom príspevku, že je mi naozaj ľúto, že tu musia stáť opoziční poslanci a diskutujú iba opoziční poslanci prakticky o tom, ako plniť vládne, vládne sľuby alebo vládne priority, pretože ja keď si pozriem programové vyhlásenie vlády v časti Zdravotná politika, tak tá je slovom pacient naplnená od A po Z, od začiatku po koniec. Pacient bude stredom celého snaženia, chceme vrátiť pacienta do centra poskytovania zdravotnej starostlivosti, chceme určiť cestu pacienta, chceme zlepšiť manažment pacienta, no ale zatiaľ teda som nevidel žiadne návrhy, nevidel som ani diskusiu o tom, že by ministerstvo teda niečo navrhovalo. Čiže toto je, ja to, ja to beriem ako prvú lastovičku. Chcem ukázať aj ministerstvu, ale aj odbornej obci, že jedna z najväčších, najväčších problémov je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A nie, neni to často ibaže tá fyzická dostupnosť, o tej by sa veľa vedelo rozprávať, o tej personálnej kríze, ktorú tu máme v zdravotníctve, ale o tej dostupnosti samotnej, že si predstavte situáciu, ktorá je podľa mňa bežná a zažívajú ju tisícky, tisíce Slovákov, Sloveniek. Prídete k všeobecnému lekárovi alebo máte nejakú zdravotnú ťažkosť, v tom lepšom prípade sa k tomu všeobecnému lekárovi dostanete. Vyjdete z dverí von, skončíte s výmenným lístkom k špecialistovi a neviete, teda máte tam napísaného iba špecialistu a aké vyšetrenie sa požaduje, a vy teraz neviete, kam sa obrátiť, neviete vôbec, čo urobiť, keď niekoho náhodou aj poznáte, že niekam sa chcete obrátiť, tak máte plno, alebo, ja neviem, musíte čakať mesiace na nejaký termín, prípadne musia byť nejaké, za poplatok sa viete možno dostať k tomu lekárovi. To je obrovský problém. Čo sa týmto zákonom snažím ja adresovať, je to, že, že niekto by tu mal, snažím sa zaviesť povinnosť, že niekto by tu mal mať zodpovednosť za tú cestu alebo za ten manažment pacienta. V súčasnom systéme, v ktorom si ja myslím, ako je nastavený, by túto zodpovednosť mali mať práve zdravotné poisťovne. Žiaľ, zdravotné poisťovne majú stále najlepšie dáta o poskytovateľoch, majú najlepšie dáta o zmluvách, o kapacitách týchto poskytovateľov, vedia priamo vplývať na tie kapacity, vedia, na povinnosti tých poskytovateľov cez tie zmluvné podmienky. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, a už to niektoré poisťovne aj v komunikácii s vyššími územnými celkami napríklad neformálne využívajú, ak sa na nich obrátia a je problém zohnať nejakého lekára, tak sprostredkovávajú. Ja si myslím, že jedna z tých povinností, lebo ten zákon dneska definuje, že zdravotné poisťovne majú povinnosť, a on je veľmi vágny, hovorí o tom, že majú povinnosť zabezpečiť nejakú zákonnú dostupnosť pre pacientov, nie je tam zadefinované, čo tá dostupnosť má byť. Ja si myslím, že jedno z tých dostupností je aj to, aby sa ten človek vôbec k lekárovi dostal, pretože veľmi pekne sa môžme tu baviť o kvalite, čo je to kvalita zdravotnej starostlivosti, ale ak sa k tomu lekárovi ani nedostanete, tak to je nulová kvalita. To je, to môžme hovoriť o úplnej absencii kvality a o úplnej absencii dostupnosti. Takže ja týmto zákonom navrhujem, aby sa zaviedla povinnosť pre zdravotné poisťovne zabezpečiť poistencom a poistenkám termín u konkrétnym špecialistov, ak si ho nevedia zabezpečiť sami a požiadajú o to, aby im ho zdravotná poisťovňa zabezpečila. Ako som už spomínal, som presvedčený o tom, že v zdravotnej poisťovni majú najlepší prehľad o tom, akú majú zabezpečenú sieť, aké majú kapacity tí lekári, a neurčuje sa im momentálne ani konkrétny spôsob, môžu si určiť, či to budú vybavovať nejakými informačnými systémami, alebo inými systémami, ktoré si oni zabezpečia, nejaké procesy, to už nechávame na nich úplnú voľnosť. Ale myslím si, že sú tým najvhodnejším adeptom na to, aby toto mohli zabezpečovať. Ďakujem.