Oskar Dvořák — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem za podporu. Ja by som, ja by som chcel zdôrazniť a doplniť teda kolegu Szalaya v tom, a chcem to naozaj zdôrazniť, že to, že niekto bude teraz zamestnaný v ambulancii, že ho bude zamestnávať aj ambulancia, nielen nemocnica, zároveň tam zostáva tá možnosť, že môže byť zamestnaný v nemocnici, to neznamená, že my nejak meníme tú prax. Ten človek, aj keď bude zamestnaný v ambulancii, tak to znamená, že rovnako bude musieť cirkulovať v nemocnici, rovnako bude musieť absolvovať všetky predpísané náležitosti, ktoré mu teraz v súčasnosti dáva zákon, len mne prekáža to, že... viete, aj samotná... ja si pamätám, že jednou z najväčších predvolebných tém bolo, že tu máme obrovskú pediatrickú krízu, ako nevieme pediatrov dostať do ambulancií, ako, ako nevieme všeobecných lekárov dostať do ambulancií. Oproti ostatným vyspelým krajinám my máme dvojnásobne menej oproti celkovému počtu, čo sa týka percent lekárov, ktorí sa rozhodnú ísť do ambulancií. A už tobôž do tých všeobecných a pediatrických. A my, síce je to kvapka v mori, sa to môže zdať ako kvapka v mori, ale pre tých ľudí je to dôrazný signál, že štát chce podporovať, aby to, aby šli do ambulancií. No a my, naopak, ideme úplne opačným smerom a začneme robiť kroky na to, aby sme to ešte sťažovali, aby, aby sme im ukazovali, že tak tie ambulancie nie sú asi také preferované, že možno predsa len by sme mohli ísť, by ste mohli ísť do tých nemocníc. A ja si myslím, že tie nemocnice momentálne majú oveľa väčšie garancie pre tých lekárov, čo sa týka začínajúcich, zamestnanecké pomery a podobne, garantované platy, že naozaj musíme sa zamyslieť nad tým, že keď chceme fungovať ako zdravotníctvo ako vyspelé západné krajiny, tak potrebujeme prichádzať s opatreniami, ktoré tých lekárov, naopak, budú lákať do tých ambulancií. Ďakujem.