Vladimíra Marcinková — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem pekne. Už vás naozaj nebudem zdržiavať, ale kolega tu povedal veľmi dôležitú vec, že je potrebné pochváliť tých, ktorí to robia vzorne a ktorí sa snažia o posuny vpred. A ako som povedala, tam vnímam veľký posun vpred spred tých štyroch rokov, keď som túto tému začala riešiť, a súčasný stav aspoň v komunikácii, a tu hovorím o Národnom ústave detských chorôb na bratislavských Kramároch a ja poviem, že už tá komunikácia napríklad na tom webovom sídle je, je veľmi dôležitá, kedy už to, ako formulujete tie svoje pravidlá, v rodičoch buď tie obavy nejak zaženie, alebo vytvára nové. Tu sme vo veľkom kontraste k tomu, ako to majú na svojom webovom sídle napríklad upravené na východe v najväčšej nemocnici a na západe. Akože vyzývam k tomu, aby sme aj nad touto komunikáciou sa zamýšľali a pristúpili k nej citlivo, lebo ako hovorím, rodičov môže stresovať a vytvoriť v nich strach pred zákrokom u ich dieťaťa na dlhé týždne vopred. No, žiaľ, neviem ponúknuť príklady nemocníc, ktoré k tejto téme pristupujú stopercentne bezproblémovo, pretože ja aj pri svojich prieskumoch, ktoré som robila naprieč nemocnicami, som vyzývala najmä tých, ktorí majú nejakú výhradu, nejakú negatívnu skúsenosť, kde bolo ich právo porušené. Čiže väčšinou o tých príkladoch tých najlepších, tých výkladných skriniach sa my, ktorí sa venujeme problémom v tejto oblasti, dozvieme neskôr ako o tých problémových pracoviskách. A tie tu tiež nechcem menovať, lebo s nimi často komunikujem napriamo a pýtam sa, prečo došlo k tomuto príkladu, alebo pýtam sa úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo vieme v tejto veci robiť, a snažím sa to neriešiť verejne a haniť vlastne to pracovisko, ale nejakým spôsobom sa prihovoriť aj tým ľuďom, ktorí tam pracujú, a možno je to len o tom povzbudení, že sa tejto téme treba venovať citlivejšie, lebo ide to. Aj toto sú tie malé posuny a aj keď táto zmena ešte stále nebola zákonom prijatá, za tie štyri roky sa spravilo veľmi veľa už len tým, že o tom debatujeme, už len tým, že to je živé na sociálnych sieťach, už len tým, že tu bol, že tu bola veľká petícia, ktorá proste vzbudila záujem verejnosti. Čiže hýbe sa to. Ale my, čo tu sedíme, a dnes skôr tí, čo tu nesedia, máme možnosť tým konečne pohnúť. Tak ja vás prosím o podporu, dostaňme to do druhého čítania, už to síce raz bolo v druhom čítaní, vyzeralo to nádejne, ale rôzne politické šarvátky potom znemožnili prijatie v druhom čítaní, ale ja hovorím, poďme sa pokúsiť dať tento signál rodičom, lebo to právo už aj dnes majú, že nám na detských pacientoch záleží a že je to priorita naprieč politickým spektrom a že je to niečo, na čom sa politici nebudú hádať, ale kde si vedia podať ruky. Toto je dôležitý signál nielen pre túto tému, ale aj pre verejnosť. Ďakujem.