Vladimíra Marcinková — faktická poznámka, 9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne kolegom. Áno, aj pre mňa ten argument, že či máme pár sto tisíc, keď sa bavíme o stoličkách, alebo pár miliónov, naozaj sa bavíme v jednotkách, na dokúpenie postelí na detské oddelenia a tak ďalej, že, že to je absurdné. Tiež by som bola rada, keby sme neostali, samozrejme, len pri nákupe postelí a takýchto jednotkových vecí, ja by som bola rada, keby boli práve detské oddelenia a neonatológie tým priestorom, ktorý postavíme ako prioritu v zdravotníctve a v tom procese, kedy sa snažíme naše zdravotníctvo modernizovať, by sme práve toho detského pacienta postavili na prvé miesto a im pomohli, aby to boli dôstojné podmienky. Ja viem, že pán predsedajúci videl, ako vyzerá napríklad detská onkológia v Bratislave a aké moderné pracovisko tu vzniklo. Je smutné, že tomu nijako nedopomohol štát, lebo naozaj je to zázračná sila pani, pani prednostky tej kliniky, že dokázala také obrovské peniaze vyfundraisovať a osloviť verejnosť, aby sa na to vyzbierala, rovnako sponzorov, ale je to čosi úžasné, čo sa tam podarilo, lebo to je špičkové európske pracovisko. Ale ja si želám, aby sme mali aj my vôľu, my politici vôľu podpísať sa pod takéto špičkové európske pracoviská, ktoré, ktoré vzniknú vďaka nám, že my robíme politiku a záleží nám na deťoch. A aj, aj táto moja snaha, táto novela, je prvým krokom k tomu, aby sme si to určili za prioritu. A tu naozaj ja nechcem zachádzať do žiadnych politických súbojov, nič podobné, ja si len želám, aby sme si povedali, že naozaj to choré dieťa je v našej spoločnosti niečo, čo nás nemôže rozdeľovať, nemôžme sa na tom hádať, hašteriť, len musíme si vlastne sadnúť za jeden stôl a povedať si, že ktokoľvek bude pri moci, tak bude robiť všetko pre to, aby sa tá situácia zlepšila. To je, to je moja snaha. A áno, ešte tá komunikácia a harmonizácia zdravotníctva, to je, samozrejme, ruka v ruke s tým.