Vladimíra Marcinková — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viac o tomto návrhu a mojej dlhoročnej snahe poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, ale začať by som chcela tým, o čom je vlastne moja snaha a táto predkladaná novela. V skratke ide o to, aby mal každý detský, maloletý pacient možnosť garantovanú zákonom mať pri sebe v ťažkej chvíli hospitalizácie alebo náročnejšieho ambulantného vyšetrenia blízku osobu. Predpokladáme, že ide o rodiča, zákonného zástupcu, ale tento môj návrh myslí aj na situácie, kedy to zákonný zástupca byť nemôže, dnes takéto situácie ošetrené nemáme a v praxi to znamená, že ak ide o rodiča samoživiteľa, ktorý má viacero detí a nemôže byť s tým svojím dieťaťom hospitalizovaný v nemocnici, tak mu neposkytujeme možnosť B, poveriť nejakú blízku osobu, starého rodiča byť pri tom dieťati, aby nebolo osamotené. Takisto touto mojou novelou riešime situácie, kedy je dieťa v adopčnom procese, teda ešte nie je potvrdené, kto je jeho novým zákonným zástupcom, ale zároveň už je v starostlivosti budúcich adoptívnych rodičov, a teda vytvárame priestor na to, aby ak je takéto dieťa hospitalizované, nebolo v zariadení osamotené, ale bolo tam práve s ľuďmi, s ktorými žije v domácnosti. Čiže tento návrh zákona nielenže rieši diery v zákone, ktoré majú negatívne dôsledky na práva detských pacientov a na ich prežívanie ako-také a zároveň rekonvalescenciu. V prvom rade sa snaží o to, by sme mali takéto právo, ktoré je obsiahnuté v legislatívach ostatných európskych krajín, aj na Slovensku. Viac poviem, ako som už avizovala, v rozprave a do tej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.